Pre zdravotne postihnutých je dôležité aj vhodné bývanie. V dostupnej vzdialenosti by mala byť zdravotná starostlivosť, možnosť rehabilitácie, byt by mal byť primerane upravený, debarierizovaný, postihnutý by mal mať možnosť dopraviť sa do rôznych zariadení individuálnou alebo hromadnou dopravou, dostupné by mu malo byť vzdelávanie alebo rekvalifikácia, všetky verejné budovy, ako sú rôzne úrady, kultúrne zariadenia, chrámy, rôzne formy športu. V súčasnosti platí vyhláška o debarierizácii č. 192/1994, ktorá by toto všetko mala zaručiť, no nedodržuje sa, a to ani pri novostavbách, nieto pri rekonštrukciách starých budov.
SOCIÁLNE SLUŽBY
Platí aj vyhláška č. 135/1992, ktorá umožňuje zakladať aj neštátnym subjektom agentúry poskytujúce sociálnu službu pre zdravotne ťažko postihnutých občanov vyžadujúcich starostlivosť 24 hodín. No vyhláška stanovuje, že príspevok štátu môže byť poskytnutý. Takáto formulácia zároveň znamená, že nemusí... Tieto služby v súčasnosti u nás poskytuje najmä Slovenská katolícka charita, evanjelická Diakonia a Slovenský ČK a niektoré mimovládne organizácie.
MYŠLIENKY A. D. RATZKu
Koncom minulého roka sa v Piešťanoch uskutočnil seminár pod názvom Nezávislý život občanov s ťažkým zdravotným postihnutím a osobná asistencia. Jeho garantom bol dr. Adolf Diete Ratzka zo Švédska, propagátor hnutia Nezávislý život, ktorý je sám ťažko zdravotne postihnutý. Z jeho vystúpení vyberáme niekoľko myšlienok:
Mnohí z nás si myslia, že náš život nemá cenu a naše životné podmienky sú podradné. Avšak skutočnosť, že sme postihnutí ešte neznamená, že sme chorí.
Ak budeme hrať úlohu bezmocných, prídu ľudia, ktorí nám budú chcieť pomôcť. O čo budeme bezmocnejší, o to budú aktívnejší - postarajú sa o nás a my sa nebudeme musieť o nič snažiť.
Iní hovoria v našom mene. Keď konštruovali dopravu, na nás nemysleli. Keď skočia na autobus za rohom, my musíme zostať doma. Keď iní odchádzajú na dovolenku, my opäť zostávame.
Ľudia ako ja sú považovaní za deti. Nedokážeme si natiahnuť nohavice a ostatní tento fakt dávajú do súvislosti. Pri nákupoch sa predavačky obracajú na môjho asistenta a nie na mňa. Vyplýva to z pocitu, že nevieme za seba myslieť a hovoriť.
HNUTIE NEZÁVISLÝ ŽIVOT
Termín nezávislý život sa po prvýkrát objavil v roku 1959 v legislatíve amerického štátu California. Pod týmto názvom na univerzite v Berkeley vzniklo v 60-tych rokoch hnutie zdravotne postihnutých študentov, ktorí od vedenia školy žiadali bezbariérové vchody a prístupy do všetkých miestností. Mladí ľudia prichádzali s vlastnými riešeniami a vyprojektovali si v meste vlastné služby. Organizovali protestné akcie, keď napríklad v noci betónom zaliali schod medzi chodníkom a cestnou komunikáciou tak, aby cezeň mohli prejsť invalidným vozíkom a prostredníctvom masmédií vykonávali tlak na americkú vládu. Neskôr hnutie získalo celosvetovú pôsobnosť a po zriadení kancelárií a úradov vznikli centrá, ktorých je v súčasnosti len v USA asi 300 až 400. Nezávislý život je hnutím a filozofiou postihnutých ľudí usilujúcich sa o rovnaké práva, pracovné príležitosti, sebarešpektovanie a sebaurčenie. Hlavnou myšlienkou je vytváranie vlastných služieb samotnými postihnutými. Za posledných 5 rokov sa hnutie dostalo do ďalšieho štádia, ktorým je boj za ľudské práva pre ľudí so zdravotným postihnutím, cieľom tejto vlny je zakotvenie protidiskriminačnej legislatívy v každej krajine.
Autor: bel, jk
