Ak minulý rok znamenal pre Európsku úniu (EÚ) obdobie veľkých príprav, tak pre tento rok sa v EÚ hovorí o roku pravdy. Rok 1997 totiž dostatočne preverí kvalitu príprav na zavedenie jednotnej európskej meny, na zmenu maastrichtskej zmluvy, ale aj na rozšírenie o nových postkomunistických kandidátov.
Nevídané tempo nasadila EÚ práve v otázke spoločnej euromeny. Kým v januári 1996 sa o euro okrem jej názvu a dátumu zavedenia ešte nič nevedelo, koncom roka sa už na summite EÚ v Dubline zrodila kompletná séria zákonov o najväčšom integračnom kroku v dejinách únie. Vyriešil sa aj nemecko-francúzsky spor o spôsobe sankcionovania krajín, ktoré po vstupe do menovej únie nebudú dodržiavať pravidlá hry. Prijatím "paktu stability" sa vyslal jasný signál, že rozhodnutie o európskej mene je zo strany šéfov 15 členských krajín nezvratné. Oveľa dôležitejšia ale bude v tomto roku odpoveď obyvateľov jednotlivých krajín na rad úsporných škrtov. Pravda je taká, že okrem Luxemburska nemá zatiaľ účasť v EMÚ nikto istú.
Pozornosť postkomunistických kandidátov na vstup do EÚ, počet ktorých sa podaním českej a slovinskej prihlášky ustálil na počte 10, sa upriamila predovšetkým na úspešnosť revízie maastrichtskej zmluvy, bez ktorej rozšírenie EÚ na východ neprichádza do úvahy. Po 9 mesiacoch trvania medzivládnej konferencie (MVK) však nie je dôvod jasať. Napriek tomu, že EÚ podpísala v decembri v Dubline niekoľko zmien, k najpodstatnejším - rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou namiesto princípu jednohlasnosti, zloženie Európskej komisie, v ktorej by nemuseli byť zastúpené všetky členské štáty, či zmena počtu hlasov v Rade ministrov - sa ani nedostala. EÚ síce potvrdila, že ukončenie MVK sa zavŕši v júni tohto roku na summite v Amsterdame počas predsedníctva Holandska, ale aj nad týmito plánmi však visí tieň Veľkej Británie a jej jarných volieb. Ak v nich opätovne zvíťazia
konzervatívci, nestane sa nič okrem toho, že sa skončí medzivládna konferencia. Ak by však vyhrali labouristi, mohla by MVK presadiť aj nevyhnutné zmeny.
Pre kandidátov na vstup do EÚ, stále ešte úplne nevynímajúc Slovensko, bolo najvýznamnejším krokom odovzdanie niekoľkotisícstránkového dotazníka, ktorý chce Európska komisia zužitkovať pri posudkoch o pripravenosti kandidátov na členstvo v EÚ.
Rozporuplné vnímanie Slovenska zo strany EÚ však nepominulo ani v minulom roku. Práve naopak. V čase, keď bývalý minister zahraničných vecí J. Schenk odovzdával veľvyslancovi EÚ v Bratislave vyplnený dotazník, nemecký kancelár Helmut Kohl pre rakúsku ORF prvýkrát verejne spochybnil predpoklady Slovenska na vstup do EÚ. A pochybnosti tohto druhu neboli vôbec ojedinelé. Veľvyslanec USA na Slovensku Ralph Johnson varoval, že pre integráciu Slovenska do západných štruktúr je dôležité vyriešenie únosu M. Kováča ml. a smrti bývalého policajta R. Remiáša. Koncom októbra spoločný parlamentný výbor EÚ a SR odporučil zaručiť "demokratické fungovanie" výborov parlamentu pri plnom rešpektovaní práv vládnych a opozičných strán a "prijať primeranú legislatívu o používaní jazyka menšín v úradnom styku". A ani na záver minulého roka Slovensko v plnení vládneho vyhlásenia o integrácii do EÚ "nezaváhalo", a tak nám Európsky parlament poslal rezolúciu, v ktorej nám pripomenul naše záväzky obsiahnuté v asociačnej dohode s EÚ a žiadal návrat poslanca F. Gauliedera do parlamentu. Dokonca zaznela možnosť, že Slovensku môže byť vypovedaná aj samotná asociačná dohoda. Aj vďaka týmto skutočnostiam tak zatiaľ môže Slovensko sledovať dianie v EÚ aj v tomto roku zo stále väčšej vzdialenosti.