všetko sú to len slová. Slabá útecha, znovu raz sme zomreli na krásu. "Neviem, kedy budeme tak blízko medaile," uzavrel nekonečné pitvanie v "keby" tréner František Hossa.

S favorizovanou Kanadou - historicky najúspešnejšou krajinou (9 titulov v 20-ročnej histórii MS 20) sme držali krok do 44. minúty. Ale podľa nezainteresovaných expertov sme mali viac z hry. Aj v Ženeve sa potvrdilo, že v ofenzívnej fáze patrí slovenský hokej k absolútnej špičke. (A to je veľká devíza, lebo kombinácie sú v hokejovom umení najviac cenené.) Dozrel však čas, aby sme sa posunuli o kus ďalej, aby sme nemuseli oplakávať naše chronické choroby. Pravdou je, že v súboji s Kanadou nás nepríjemne potiahol americký rozhodca Alex Dell, ktorý na konci druhej tretiny naparil desaťminútové tresty našej kľúčovej dvojici obrancov (Lintner, Ďurčo), čo súper využil na rozhodujúce gólové údery, ale s týmto sa musíme raz a navždy vyrovnať a určite sa to ešte ikskrát stane - keď trpaslíci narazia na veľkých, bývajú neúprosne "strihnutí". Naozaj vyspelé tímy sa s falošnými tónmi píšťalky nenechajú zdeptať, ale si ich otočia na pozitívnu motiváciu a na vlne oprávneného srdu kontrujú hokejovými zbraňami. Priznajme si však, že okrem vysadeného pána Della úradovala aj naša typická slovenská naivita. Pri sľubnom úniku dvojice našich útočníkov, napr. Šlamiar zbytočne hákoval vzadu v strednom pásme a namiesto našej gólovej šance sme nakoniec súperovi ponúkli presilovku. Kanada obnažila naše známe slabiny. Brankár Petrík vychytal veci, ktoré nemusel a na druhej strane mal kryť tri hlúpe góly z nemožných uhlov, o ktorých sa mu bude ešte dlho snívať. Obrancovia nestačili v súbojoch jeden na jedného, nepodarilo sa im pozične vytláčať súpera k mantinelu. Nič nové pod slnkom, brankársky post a hrubé individuálne chyby v obrane zrážajú slovenský hokej na kolená aj v seniorskej kategórii. Napriek tomu, maličké Slovensko malo gigantickú Kanadu dlho na lopate. Tréner Hossa priznal, že ťarcha ležala na bedrách ôsmich hráčov a na túto tému si už zabohoval nahlas: "Mať tak útočníka Országha a obrancov Barta s Chárom, možno by to v tomto zápase na Kanadu stačilo. Nie som si istý, či vedenie nášho hokeja urobilo všetko pre to, aby hrali v Ženeve." Slovensko má popri Švajčiarsku najužšiu hokejovú základňu, tým nepochopiteľnejšie vyznieva fakt, že na MS sme nepotrebovali hráčov, ktorí výkonnostne bez debaty do reprezentácie patria. Výkonný výbor zväzu živil ilúzie, že si vystačíme s domácimi zdrojmi. Vraj je hlavné, že chlapci sú dobrá partia. Takýto luxus však ignoruje elementárnu logiku o zdravom konkurenčnom prostredí. Američania i Kanaďania majú iné zdroje, no napriek tomu riskovali to, že si "rozbijú partiu" a nominovali najlepších hráčov neraz s profesionálnymi kontraktmi. My sme však Dömeho a spol. nepotrebovali.

Autor: VOJTECH JURKOVIČ, Ženeva