Streda, 26. september, 2018 | Meniny má Edita

21. august 1968

Brežnev vtedy nekamufloval a nevymýšľal si pseudoargumenty. Myslel to smrteľne vážne, keď toho dňa poslal vojská Varšavskej zmluvy do Československa preto, aby zabránili víťazstvu "kontrarevolúcie" a návratu kapitalistických pomerov v tejto krajine.

Mal na to pádne dôvody: v Československu zavádzali demokratický socializmus západoeurópskeho typu, odmietajúci základný princíp komunistického totalitarizmu - vedúcu úlohu komunistickej strany. V Československu začala fungovať sloboda prejavu a bola zrušená cenzúra, čo ohrozovalo základný pilier totalitnej moci - kontrolu myslenia a masových médií, v Československu sa začala presadzovať priorita individuálnych ľudských práv, čo bolo v principiálnom rozpore s komunistickou koncepciou priority povinností socialistického človeka ako budovateľa komunizmu.

To všetko boli hodnoty západoeurópskej proveniencie, ktoré nám boli kedysi blízke a v ktorých vyrastali celé generácie našich predkov. Dnes tomu hovoríme európske kultúrne tradície, či európska civilizácia. Až do februára 1948 sme boli v tejto Európe doma, naša zaradenosť do nej bola chápaná ako samozrejmosť. Takto ju vnímali naši osvietenci, ktorí tam chodili na štúdiá, takto ju zažívali ešte aj naši rodičia, narodení za c. k. mocnárstva, pre ktorých pohyb po Európe bol samozrejmosťou. Ešte za prvej republiky chodila z Bratislavy do Viedne električka. Po roku 1945 sme zostali všetci rovnako biedni a vo svojej biede navzájom si rovní Európania, pripravení budovať nové spravodlivé usporiadanie nášho spoločného európskeho domova. Nato sme si vtedy založili OSN a slávnostne prijali jej Chartu.

Fatálne odpútavanie od Európy začalo pre nás zrieknutím sa Marshallovho plánu na Stalinov príkaz spustením "železnej opony",

ktorá vytvorila nový, odizolovaný geopolitický útvar - východnú Európu. Plne sme v nej zakotvili komunistickým Februárovým pučom 1948. Hodnoty európskej civilizácie boli tomuto útvaru cudzie a československý pokus o ich znovuzavádzanie ohrozoval - ako Brežnev správne videl - našu vtedajšiu východoeurópsku zaradenosť. Áno, z jeho hľadiska to bola nepochybne kontrarevolúcia.

21. august 1968 v tomto zmysle znamenal, že pred Československom boli s veľkým treskom zabuchnuté tie dvere do Európy, ktoré sme si u nás vyrezávali do železnej opony a potom pomaly a nenápadne pootvárali v období odmäku po Stalinovej a Gottwaldovej smrti, a ktoré šesťdesiaty ôsmy začal otvárať dokorán.

Ešteže sa máme na koho vyhovárať. Sovieti nám zhatili účasť na Marshallovom pláne a na povojnovej obnove Európy, sovietska réžia okupácie Československa, ktorá sa začala 21. augusta 1968, nám zabránila vrátiť sa do Európy o dvadsať rokov skôr.

Táto výhovorka má, pravda, svoje slabiny, jej jadro však nepochybne platí. Na koho sa však vyhovoríme teraz, keď už toho jadra niet, lebo už niet ani železnej opony, ani Sovietov? Tretia šanca návratu do Európy bola tentoraz už úplne v našich rukách a zhatiť sme si ju mohli len my sami.

Čo však v tomto kontexte najviac zaráža, je postoj slovenského občana, slovenskej verejnosti. Až do 21. augusta 1968, po celý "obrodný proces" bola naša europeizácia jej srdcovou záležitosťou, ona určovala smer a tempo demokratizácie krajiny. Toho dňa, keď nám sovietske tanky prišli bránu do Európy zahatať, vyšiel národ spontánne do ulíc. S prázdnymi rukami zoči-voči tankom protestoval proti tejto mocenskej zvoli, verejne pranieroval všetkých zradcov a kolaborantov, ktorí pomáhali železnú oponu medzi nami a Európou reparovať.

Kde zostala táto zaangažovaná, protestujúca slovenská verejnosť, keď nám naši vlastní, domáci "Sovieti" tohto horúceho leta 1997 tretíkrát zabránili v návrate do našej rodnej Európy? Kam sa podela historická inšpirácia z augusta 1968?

V slovenských národných rozprávkach dostáva náš hlúpy Jano vždy nanajvýš tri šance. A v slovenskej realite ako keby sme sa rozhodli čakať ešte aj na tú štvrtú.

Najčítanejšie na SME

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
          2. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
          3. Záujem o Jarabinky rastie, lákajú na zaujímavé prvenstvo
          4. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
          5. SME.sk môžete teraz čítať aj bez reklamy
          6. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
          7. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
          8. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
          9. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
          10. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
          1. Záujem o Jarabinky rastie, lákajú na zaujímavé prvenstvo
          2. SME.sk môžete teraz čítať aj bez reklamy
          3. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
          4. Brieždenie pod lomenicou
          5. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
          6. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
          7. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
          8. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
          9. Zlatý mok čapujú najlepšie v Prešove. Šarišským Majstrom výčapu
          10. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
          1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 851
          2. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 13 244
          3. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov 10 570
          4. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov? 7 369
          5. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 5 543
          6. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska! 4 966
          7. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 370
          8. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste 3 907
          9. Najužitočnejšia appka 2 913
          10. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy 2 817

          Neprehliadnite tiež

          Je Rybanič whistleblower? Odborníci sa nezhodli

          Rybanič chce názor Súdneho dvora Európskej únie.

          DOBRÉ RÁNO

          Dobré ráno: Kam chodíte, aj keď hovoríte opak

          Ako sa ázijské bistrá zmenili za posledných dvadsať rokov.

          Komentár Zuzany Kepplovej

          Na Dankovom diplome vlastne nezáleží

          Bol by to prezident, v ktorom by nejeden našinec spoznal vlastný príbeh.

          Autorská strana Beaty Balogovej

          Príbehy, ktoré odlíšia pravdu od klamstva, môžu stáť život

          Prejav šéfredaktorky SME Beaty Balogovej na odovzdávaní medzinárodnej Ceny Alfreda Frieda pre fotografiu roka na tému mier.