Hugo Boss, svetoznámy zakladateľ a výrobca módnej konfekcie s rovnakým menom zbohatol na šití uniforiem pre nacistov. Minulosť nemeckého krajčíra, ktorý v roku 1930 vyhlásil bankrot, ale vďaka objednávkam pre SS, SA, Hitlerjugend a wehrmacht sa zasa postavil na nohy, začala budiť pozornosť médií. Na zozname 1756 tzv. spiacich kont uverejnenom pred dva a pol týždňom Združením švajčiarskych bankárov sa totiž objavil aj záznam "Hugo Boss, Metzingen". Pravdepodobný majiteľ konta zomrel roku 1948. "Samozrejme, že môj otec bol členom NSDAP - ale kto ním vtedy nebol? Celý priemysel predsa pracoval pre wehrmacht," povedal Bossov 82-ročný syn Siegfried rakúskemu týždenníku Profil. V oficiálnej verzii firemnej histórie o nacistickej ére jeho otca, ktorý do Hitlerovej strany vstúpil 1. apríla 1931, niet žiadnej zmienky. Ďalšie otázky na otcovu minulosť Siegfried Boss odmieta: "Už toho mám po krk, v mojom veku už človek nechce mať problémy." Ani vnuci zakladateľa textilného impéria Uwe a Jochen Holy (ich otec a Bossov zať Eugen Holy je potomkom krajčírskej rodiny z Čiech) sa o dedovej nacistickej minulosti nechcú vyjadrovať. Na zverejnenie Bossovho mena švajčiarskymi bankármi reagovala len tlačová hovorkyňa koncernu Monika Steilenová: "Zoznam nás po prvý raz konfrontoval s touto časťou histórie. Možno by sme mali poveriť dajakého historika, aby to preskúmal." Pamätníci Bossovho vzostupu vďaka zákazkam nacistov totiž dosiaľ žijú. "So svojou prvou krajčírskou dielňou Boss skrachoval. Keď na začiatku 30. rokov začal šiť uniformy pre stranu, zasa sa pozviechal," spomína si 83-ročný obyvateľ švábskeho Metzingenu Albert Fischer, ktorého nacisti ako komunistu na 6 rokov zavreli do koncentračného tábora Buchenwald. Vstupom vtedy 46-ročného Bossa do NSDAP sa z neúspešného krajčíra stal továrnik na uniformy. V roku 1933, keď Hitler prevzal moc v Nemecku, Boss inzeroval v regionálnom denníku výhody uniforiem SS, SA a HJ zo svojej produkcie. Vďaka skvelým ziskom Boss o rok neskôr odkúpil továreň na súkno, kam presťahoval svoje krajčírske dielne: "Obchody išli ako na páse," píše Profil. V roku 1937 pracovalo pre Bossa takmer sto ľudí, ku koncu vojny mal 126 zamestnancov. Majitelia metzingenskej práčovne Herold a niekdajší priatelia Bossovej rodiny medzitým padli za obeť holokaustu. Po rozpútaní druhej svetovej vojny, Boss vo svojej výrobni konfekcie zamestnával ako šičky aj nútene nasadené ženy, z Francúzska a Poľska. Doklady o tom, že by sa Hugo Boss priamo podieľal na zverstvách nacistov, zatiaľ nie sú verejnosti známe. Naopak: Boss sa podľa Profilu držal hesla "Kto je viac pri sile, môže aj viac pracovať" a snažil sa získať povolenie, aby mohol krajčírky ubytovať v blízkosti továrne, aby nemuseli žiť v tábore. Po skončení vojny Boss najprv presedlal na šitie uniforiem pre poštárov a železničiarov. Počas svojej nacistickej aktivity bol člen NSDAP číslo 508 889 postihnutý len mierne. Ako "požívateľovi Tretej ríše" mu bolo odňaté všeobecné volebné právo a vymeraná "odškodňovacia dávka" vo výške 80 000 vtedajších mariek. Čiastka by dnes zodpovedala približne 10 miliónom Kč. Boss dávku zaplatil, lebo si na ňu údajne zarobil predajom padákového hodvábu na čiernom trhu. Päť rokov po Bossovej smrti jeho syn Siegfried a zať Eugen Holy začali v roku 1953 vyrábať prvé panské obleky dnes svetoznámej značky "Hugo Boss". Že by terajšie odhalenie nacistickej minulosti Huga Bosa mohlo ohroziť obchody koncernu, ktorého výrobky symbolizujú určitý životný štýl, viceprezident správnej rady Pietro Marzotto vylučuje: "Hugo Boss je predsa mŕtvy. To všetko nemá so značkou Boss nič spoločné."
Autor: David Zelinger