a inteligencia, ktorá mala národ viesť, sklamala. Podporovala komunistickú stranu. Čítanie zoznamu týchto mien je smutným čítaním, až hrozivým. Pamäť národa sklamala aj po roku 1968 a 1989. Je načase konečne nazvať veci pravými menami. Pretože pravda nás oslobodzuje, očisťuje a len na pravde môžeme stavať. Všetky ostatné pokusy vedú len ku krachu našich nádejí a k novému úpadku. Čo je však dôležitejšie ako pravda? Iné hlasy hovoria, že by nám táto pravda mohla uškodiť. Kto je to nám? A komu môže pravda uškodiť? Len luhárom a falošným prorokom. Nechcem tu hovoriť, čo klamstvo a lož prinieslo národu. Chcem hovoriť o pravde, ktorej sa nesmieme za žiadnych okolností vzdať, pretože by sme sa zriekli vlastne samých seba, svojej vnútornej slobody. Nemali by sme zabúdať a neustále ustupovať. Vzdať sa pravdy znamená vzdať sa vlastnej pamäti a národ bez pamäti nemôže byť slobodný. Pred štyridsiatimi rokmi sa mnohí z nás postavili proti ľahostajnosti a bezpráviu. Apelovali sme na ľudské svedomie a zdôraznili nutnosť boja proti každému prejavu zla a násilia. Ako je teda možné, že tí, ktorí v mene morálky a ušľachtilej myšlienky zvrchovanosti mávali heslami "sloboda" a "demokracia" už sa nezaujímajú o to, na čí povel bol unesený občan Slovenska do cudziny, na koho rozkaz našiel smrť Remiáš, kto "zariadil", aby v apríli 1994 vTatrách našiel smrť Marcel Samuhel, ktorý sa usiloval vyšetriť vraždu tajne vysväteného kňaza Ing. Přemysla Coufala v Bratislave v roku 1981. Ak dnes chceme hodnotiť slová a činy, uvedomujeme si, že nezáleží na tom, kto to hovorí, ale na tom, či hovorí pravdu. Nemali by sme si vytvárať idol jedného človeka. Na chyby a zlo musíme upozorňovať vždy , všade a za každých okolností, a to vrátane predsedu vlády a parlamentu. Nemôžeme mlčať a tváriť sa, že toto bezprávie neexistuje. Uznávam právo prezidenta vyhlásiť referendum, neodmietam ani právo vyhlásiť predčasné voľby. Odsudzujem však spôsob zmarenia referenda a pripisovanie viny vždy druhým, len nie vládnucej koalícii.
Autor: JURAJ FEDOR, Prešov
