Mítingy Slovenskej demokratickej koalície k príležitosti 8. výročia novembra 1989 boli zorganizované dobre. V hlavnom meste Slovenska sa prispôsobili aj dobe - organizátori nainštalovali veľkoplošnú obrazovku, aby aj ľudia stojaci desiatky metrov od tribúny mali lepšiu možnosť vidieť rečníkov. Počuť a vidieť aj tých, ktorí v tom čase rečnili na tribúnach v iných mestách. To, že na mítingoch sa zúčastnilo oveľa viac ľudí ako v predchádzajúcich rokoch, je výsledkom vzniku SDK - politici piatich strán, ktorí ju vytvorili, v podstate vyzvali svojich voličov k vzájomnej spolupráci a oni túto výzvu akceptovali.
Je celkom prirodzené, že november 1989 bol, je a bude iba spomienkou. Nevráti sa čas občanov presýtený vzájomnou úctou, rešpektovaním a toleranciou. Čas zlomenia totality a nastolenia slobody. A demokracia predsa je aj o ľuďoch na námestiach, demonštráciách, či o ľuďoch, ktorí odmietajú štrngať kľúčmi od víl a Mercedesov. Pri porovnávaní minulosti a prítomnosti zostáva paradoxom najmä to, že väčšina hesiel ľudovej tvorivosti z roku 1989 je na Slovensku použiteľná aj dnes. Paradoxom je, že SDĽ - nástupnícka strana slovenských komunistov, ktorí v minulosti zapríčinili úpadok a devastáciu všetkých hodnôt a princípov - sa dnes prezentuje omnoho demokratickejšie ako ktorákoľvek z vládnych strán a spolu s ostatnými ponovembrovými stranami verejne protestuje proti zločinom terajšej mocenskej koalície.
Posolstvo novembra 1989 však nie je celkom naplnené, a preto si ho treba pripomínať. Dvanásť požiadaviek občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu a Študentského hnutia zostáva rovnako aktuálnych ako vtedy. Aj bez záštity politických strán tak zostávajú programom spoločnosti. Vrátane dvoch hlavných - zrušenia vedúcej úlohy strany a slobodných volieb. Osem rokov po novembri 1989 možno zdôrazniť, že na Slovensku sa slobodné voľby uskutočnili. Na budúci rok nemusí platiť ani to. Aj preto je fajn, že občania v pondelok na námestia prišli. Je to prísľub i odkaz - ak bude treba, prídu opäť.
