Nespravodlivé sú cesty osudu, keď od nás nečakane odchádzajú dobrí ľudia. Všetkých, ktorí sme ho dôverne poznali, zarmútila správa o úmrtí výborného novinára a esejistu, básnika, literárneho vedca a kritika Jána Škamlu. Osobne sme sa poznali štyri a pol desaťročia - kedysi sme spolupracovali vo zväzáckom aparáte, no hlavne v redakcii denníka SMENA, ktorú spoluvytváral a zaslúžil sa o jej dnes už legendárnu éru. Svojimi článkami a dielami sa pričinil o rozvoj mladej slovenskej literatúry, aj ako šéfredaktor nakladateľstva Smena a Slovenských pohľadov, až napokon zakotvil v SAV ako vedecký pracovník. Vydal viac ako tucet básnických zbierok a vedecko-literárnych štúdií a kritík.
Poznali sme ho ako múdreho, vzdelaného, talentovaného a tvorivého autora, i ako čestného, statočného a žičlivého človeka. O ňom viac ako o hocikom inom platí, že v pravde žil, krivdu bil, ľud a národ svoj verne ľúbil. Jano Škamla bol známy aj ako zásadový a vášnivý diskutér vo vedecko-teoretických polemikách s úctou k pravde a so slušnou dávkou tolerancie k názorom iných. Ctil a vážil si dobrých priateľov, ktorých neopúšťal ani vtedy, keď vôbec nebolo populárne, najmä za totality, sa s nimi verejne stretávať. To bol aj môj prípad. Ľutujem, že mu nemôžem vrátiť slová povzbudenia do života a nádeje na lepšiu budúcnosť. Po "nežnej" ho prikvačila ťažká srdcová choroba, ktorá sa z roka na rok zhoršovala. Aj ako dôsledok narušenia či straty jeho ustálených životných ideá
lov a zmyslu života. Veď on celý život zasvätil vytváraniu modernej, kultúrne a ekonomicky vyspelej a sociálne spravodlivej spoločnosti.
Veľká škoda, že v posledných rokoch už Janko nekomunikoval takmer s nikým. Nie, človek by nemal nikdy zostať so svojím bôľom sám, vždy ho má niekto tak rád, že ho v najhoršom podrží... Neodsudzujem ho, božechráň, možno aj v tom bol veľký charakter, že svoj priťažký fyzický i duševný kríž nechcel váľať na najmilších.
Veľká škoda, Janko, že si už nezaspievame v žiadnej bratislavskej vinárničke tvoju najobľúbenejšiu pieseň. Dodnes mi v ušiach zvučia jej slová a clivá melódia: "Ej, svitaj, bože, svitaj, aby ten deň zas byl, nech sa já podívám, v kterém domje sem byl..."
Janko Škamla. Odišiel si od nás potichučky, nenápadne, bez jediného slova rozlúčky, bez poláskania s najbližšími. Bude nám smutno bez teba, lebo sme ťa mali veľmi, veľmi radi. No tvoj obraz zostane navždy uložený v našich srdciach ako cenný drahokam, ktorý nás bude obohacovať tvojím ušľachtilým charakterom a myšlienkami.
Česť tvojej pamiatke, Janko náš!
Tvoj kamarát Tóno Kurina
(Autor bol v rokoch 1959-1965, 1968-1969 šéfredaktorom denníka SMENA.)
