Len niekoľko sto metrov od štátnej hranice so Slovenskom, v oblasti Duklianskeho priesmyku, leží Zyndranowa. V tejto, pre marginálny región typickej obci sa nachádza inštitúcia, ktorá v prvom momente prekvapuje, no po jej návšteve pôsobí prirodzene. Jeden zo zyndranowských obyvateľov sa pred rokmi rozhodol, že svoju prácu zasvätí predkom. Naplnenie jeho ambícií znamenalo vznik múzea. Autor inštitúcie Teodor Gocz ho nazval Muzeum kultury lemkowskej. Termín Lemko je pre mnohých neznámy. Ak sa teda hovorí o Lemkowi, ide o príslušníka etnickej skupiny, na Slovensku identifikovanej ako Rusíni. Celé múzeum je akoby skanzen, ktorý tvorí drevenica a niekoľko hospodárskych budov. Expozícia nie je zameraná výlučne na kultúru spomínaného etnika, ale snaží sa priblížiť v minulosti bežný život obyvateľov tejto časti Karpát. Dôležitá pozornosť je venovaná tomu, aby kedysi obytné časti interiéru drevenice spĺňali kritériá autenticity. Časť priestoru slúži taktiež prezentácii tvorby výtvarných umelcov. Neabsentuje ani pohľad na niektoré dôležité momenty z histórie regiónu, ktorému sa občas hovorí aj lemkovščina. Špeciálna pozornosť je venovaná II. svetovej vojne. Zyndranowa totiž leží v miestach, kde Červená armáda a I. československý armádny zbor po prvýkrát vstupovali na naše územie. Tvorca múzea nezabudol pripomenúť, že obyvateľmi minulej lemkovščiny boli aj Židia. Exteriér skanzenu dotvárajú drevené súsošia z tvorby súčasných umelcov. Osobitnú pozornosť si zaslúži sugestívne koncipovaná zbierka oceľových krížov.
Väčšina exponátov bola sústredená vďaka dlhodobej zberateľskej činnosti Teodora Gocza. Samozrejme, aj toto dielo má svoje limity. Nielen pre profesionála z oblasti múzejníctva sú niektoré rezervy expozície rozpoznateľné. Tvorca múzea sa však pred týmto, možno ani nie handicapom neskrýva. Forma insitnosti, ktorá jeho kreativitou vznikla, je fascinujúca. Muzeum kultury lemkowskej nie je iba ustanovizňou, ktorá chce predstaviť dedinskú kultúru minulosti a reflektovať niekoľko dejinných etáp. Zreteľne upozorňuje na osud Rusínov v krajine. Chce, a to v prvom rade, pripomenúť civilizačnú katastrofu z povojnových rokov, ktorá obyvateľov tejto časti strednej Európy rozpoltila a zároveň roztrúsila po ďalekých periférnych častiach Poľska a Sovietskeho zväzu. Teodor Gocz patrí do zlomku tých, ktorým sa podarilo vrátiť. Pre ostatných vybudoval múzeum.
