Včera sa v japonskom Kjóte (ostrov Honšú) začala desaťdňová konferencia, na ktorej sa zúčastňujú delegáti 116 krajín a ktorej cieľom je určenie noriem pre zníženie emisií plynov, ktoré sú hlavnou príčinou globálneho otepľovania planéty. Nie každý tam však prišiel s čistým štítom a nie všetci v dobrej, žičlivej nálade. Stále pretrváva priepasť medzi voluntaristickou Európou, ktorá navrhuje redukciu plynných emisií o 15 percent a vzdorovitými USA, ktoré týmto návrhom nie sú nijako nadšené.
Nech je ako chce, v Kjóte v podstate prebieha... ničnerobenie! Už v roku 1992 totiž 35 krajín prijalo v brazílskom Riu na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) dohodu o klimatických zmenách, pričom sa zaviazali stabilizovať emisie spôsobujúce skleníkový efekt do roku 2000 na úroveň roku 1990. Sľuby sa sľubujú,... sa radujú. V marci 1997 sa po mohutných diskusiách rozhodla Európska únia vyložiť karty na stôl a prichádza s redukciou emisií plynov o 15 percent do roku 2010. Navrhuje všetkým, aby sa pripojili a najviac sa, prirodzene, čaká na USA. (Niet divu, veď ročné emisie oxidu uhličitého boli v r. 1995 v USA až 5,2 mld ton, zatiaľ čo druhá Čína vypúšťala "len" 3 mld ton, Japonsko 1,1 mld ton, Nemecko 0,88 mld ton a Veľká Británia 0,5 mld ton CO2).
Diplomat Bill Clinton je však ochotný znížiť produkciu CO2 na úroveň roku 1990 v rozmedzí rokov 2008-2012. Tento prefíkaný návrh je však na míle vzdialený od toho z roku 1992, ako aj od ďalšieho, podporeného Al Gorom v roku 1995. Nie je vari ani potrebné popisovať sklamanie Európy a tretieho sveta! Zdvihla sa veľká vlna kritiky, keď napríklad nemecký minister Klaus Kinkel vyhlásil, že "ten, čo produkuje najviac CO2, by mal vyvíjať aj najviac snahy" a dodal, že v boji proti globálnemu otepľovaniu sa musí niekto chopiť kormidla a obrátiť loď, pretože skromné návrhy nič nezmenia. "To nie je adekvátna odpoveď na svetové problémy klimatických zmien!" pripája sa Dánka Ritt Bjerregaardová, európska komisárka pre životné prostredie.
Aj Japonci tušia poriadne fiasko na tomto summite, a tak navrhujú zníženie o 5 percent do roku 2010. Budú však USA súhlasiť, hoci dodnes nechceli o akomkoľvek znížení ani počuť? Neúspešné rokovania v Kjóte budú mať v každom prípade nepriaznivý dosah na zemské otepľovanie. Neskĺzavajme však do katastrofických scenárov, stále je šanca na prijatie vyhovujúcej zmluvy. Veď mnohé krajiny, mnohé podniky, dokonca v treťom svete a dokonca aj na americkom kontinente chcú čoskoro vážne začať šetrenie energie a Zeme. Avšak nemyslime si, že dohoda z Kjóta odstráni všetky riziká. Ani svätá únia nezachráni našu planétu pred horúčavou v 21. storočí...
