Autor je matematik a pedagóg
V médiách, ktoré sledujem, sa o súčasnom Rusku zriedka píše pozitívne. Má to svoje príčiny. Iné je krajinu osobne navštíviť. Vlani ma pracovné povinnosti priviedli do mesta vzdialeného osemsto kilometrov východne od Moskvy. A čakalo ma tam veľa prekvapení.
Neprekvapila slušná železničná stanica, na rozdiel od hrôzy, akú máme v Bratislave, kde sa tuším Balkán nielen začína, ale už i končí. Mimochodom, primátor, aby nemusel vysvetľovať prečo dávno nebeží medzinárodná súťaž na komplexné riešenie, splieta teraz čosi o stanici na inom mieste.
Takže je jasné, že najbližších desať rokov sa nič nezmení. Zvlášť, keď aj železniciam súčasný stav žily netrhá a zákazníkom sa to zdá šumafuk.
Ale vráťme sa do Ruska. Väčším prekvapením bolo pre mňa elitné univerzitné mestečko. Špičková architektúra a urbanizmus od singapurského hlavného architekta Liu Thai Kera, nie ako naša kamarátšaftová a(lebo) eurofondová bieda.
Budovy podporovali „kooperáciu“ jeho obyvateľov, na rozdiel od úzkych chodieb s „celami“, model prevládajúci u nás.
Ďalším prekvapením bolo, že 75 percent učiteľov tvorili cudzinci, väčšinou zo Západu. A tí aj rozhodovali, kto budú ďalší kolegovia. Na podobne špičkovú školu sme sa nezmohli.
