Predseda vlády a Vládneho výboru pre obnovu Tatier Mikuláš Dzurinda včera sadil borovicu v Dolnom Smokovci na území, ktoré postihla veterná smršť. Pre agentúru TASR povedal, že z toho má pozitívny pocit, lebo "na tom poškodenom sa rodí niečo nové". FOTO PRE SME - MIRA KOVÁČIKOVÁ |
BRATISLAVA - Vládny výbor pre obnovu Tatier včera nedovolil, aby ochranári prišli na jeho zasadnutie do Nového Smokovca. Včera výbor zasadal štvrtýkrát.
Ešte v decembri, keď výbor vznikol, premiér Mikuláš Dzurinda sľuboval, že "bude platformou, kde sa občianske aj mimovládne aktivity budú stretávať a po ich zohľadnení premietať aj do vládnych rozhodnutí". Rastislav Mičaník z mimovládneho výboru to komentoval tým, že "Dzurinda vodí ochranárov za nos".
Za ochranárov chodil na rokovania výboru Mikuláš Huba z mimovládneho výboru pre obnovu Tatier. Ten je však na služobnej ceste. Ochranári z lesoochranárskeho zoskupenia VLK preto Hubu požiadali, aby výboru tlmočil, že chcú prísť na výbor namiesto neho. "Navrhovali sme krátku prezentáciu, aby politici poznali naše stanoviská. Tajomník výboru Štefanec našu účasť tvrdo odmietol s tým, že žiadnych náhradníkov prijímať nebudú," povedal šéf VLK-u Juraj Lukáč.
Ivan Štefanec sa bráni, že informáciu o náhradníkoch dostal esemskou večer pred zasadnutím. "Nepovažujem za slušné, aby chodil niekto, kto nie je pozvaný," povedal.
Riaditeľ národného parku Tomáš Vančura povedal, že na zasadnutí výboru sa o náhradníkoch nehovorilo. "Tajomník výboru vysvetlil, že sa pán Huba ospravedlnil. To, že iní ochranári chceli prísť, sme nevedeli," povedal.
Slovenskí ochranári však idú do vážnejšieho sporu s vládou, než je účasť na vládnom výbore. V spolupráci s belgickými právnikmi pripravujú žalobu na Slovenskú republiku. Ide o chránené územia v sieti Natura 2000, do ktorej patrí väčšina tatranského parku. Na tieto územia platí predbežná ochrana, ale Slovensko ju podľa Lukáča po smršti nedodržalo. "Tento typ sporov v Európe mimovládky vždy vyhrali," dodal Lukáč.
Zákopovú vojnu vedú medzi sebou aj lesníci a ochranári kvôli Tichej a Kôprovej doline. Podľa ochranárov je to posledné územie nedotknuté človekom a nesúhlasia s lesníkmi, ktorí chcú drevo z dolín vyťažiť. Lesníci tvrdia, že ak sa tam drevo ponechá, môže ho napadnúť lykožrút a z dolín sa môže rozšíriť o niekoľko rokov do celých Tatier.
Spor o doliny sa pretriasal aj na včerajšom výbore. Vančura vysvetlil, že doliny z hľadiska Natury 2000 majú zostať bez zásahu človeka. "Doliny majú najideálnejšie možnosti na vytvorenie pravej rezervácie a tá sa musí ponechať na samovývoj. Toto vedeli lesníci už v 60. rokoch." Na výbore sa dohodli, že o osude dolín rozhodne ministerstvo životného prostredia, ktoré nechá vypracovať nezávislú štúdiu.
Výsledky výboru tajomník Štefanec v brífingu prezentoval inak, keď povedal, že "otvorené konflikty nie sú a že ešte chýba povolenie na ťažbu v Tichej a Kôprovej doline".
Členovia výboru sa dohodli, že celoplošný postrek v parku nebude. Táto požiadavka vyplýva z medzinárodného kongresu vo Zvolene, ktorý sa venoval riešeniu veternej kalamity. Kongres organizovala naša vláda, Hospodárska komisia pre Európu OSN a Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo.
Výbor ešte prerokoval projekt na zalesňovanie parku. Nový les sa tu bude vysádzať postupne 20 rokov, podľa Vančuru to bude pestrejší les, žiadna monokultúra.
Na zasadnutí sa ešte hovorilo o protipožiarnych opatreniach a pomoci skautov. O rozvoji cestovného ruchu v Tatrách by sa malo rozhodnúť na jeseň.