LENARTOV. V rómskej osade v Lenartove v bardejovskom okrese žije sedemsto ľudí v drevených domčekoch a jednej bytovke. Osada je od obce vzdialená asi 600 metrov.
Zámery starostky Jany Bľandovej majitelia pozemkov nechceli podporiť celé roky. Presvedčil ich úspech rómskych rodín z Lenartova v Projekte DOM.ov.
Osada v Lenartove v číslach
V rómskej osade žije 696 obyvateľov obce, čo je 63 percent z celkového počtu 1 111. Vo veku do 14 rokov je 300 detí. Rómovia obývajú v osade 80 drevených chatrčí, 18 bytov, 3 unimobunky a 2 hájenky. Priemerný počet obyvateľov na jedno obydlie v osade je 6,5. Polovica obyvateľov osady sú ekonomicky aktívni občania, pracujú hlavne v obci.
Zdroj: OcÚ Lenartov
Rodiny dokázali rok pravidelne odkladať dohodnutú sumu na stavebný pozemok, čím splnili základný predpoklad na získanie mikropôžičky na stavebný materiál. Od jari 2017 plánujú stavať s odbornou asistenciou vlastné nízkonákladové domy.
V piatok 16. septembra prišlo k emotívnej diskusii na verejnom stretnutí s majiteľmi pozemkov. Prítomní boli všetci deviati poslanci obecného zastupiteľstva, dvaja majitelia najväčších pozemkov a lídri z Projektu DOM.ov, ktorí stretnutie iniciovali.
Svoje záujmy prišli obhajovať aj obyvatelia rómskej osady.
Majitelia pozemkov po prezentácii projektu vyjadrili v diskusii ochotu k dohode o odpredaji alebo výmene pozemkov, ktoré boli dlhodobo predmetom sporov.
Bytovka v rómskej osade Lenartov. (zdroj: SME - Ingrid Ďurinová)Na stretnutie prišla aj Simona Bilá, ktorá býva s rodinou v jedinej bytovke v osade. Robí asistentku v komunitnom centre, kde pracuje s deťmi a sama je mamou troch školákov.
"Jej úprimné a dobre cielené vety o tom, že chcú žiť inak, ako sa teraz žije u nich Na vatrisku, viacerých prítomných dojali a reakcie svedčili o tom, že si ju ľudia z dediny vážia. Majiteľ pozemkov v jednom momente povedal, že ľuďom ako Simona, ktorí sa snažia, by pozemok pod dom aj daroval," priblížila riaditeľka neziskovej organizácie Projekt DOM.ov Lenka Hujdičová.
V obyvateľoch Lenartova stále zostávajú pochybnosti, či má nový projekt šancu rozbehnúť trvalé zmeny v tom, ako sa v rómskej osade býva.
„Ak sa štart projektu podarí, budú sa môcť do svojpomocnej výstavby nízkonákladových domov zapojiť ďalšie rodiny,“ uistila poslancov obecného zastupiteľstva Lenka Hujdičová.
Obec pripravuje s Projektom DOM.ov aj komplexný projekt tzv. prestupného bývania, o podporu ktorého požiadali Úrad splnomocnenca Vlády SR pre rómske komunity.
Starostka Lenartova Jana Bľandová: Som rada, že som nepodľahla pocitu, že sa už v minulosti vyčerpali všetky možnosti dohody. (zdroj: SME - Ingrid Ďurinová)Starostka Jana Bľandová: Keď chcú sporiť a stavať, tak ich v tom podporme
Aké sú dlhodobé zámery samosprávy s bývaním Rómov v Lenartove?
„Asi v roku 2012 sme oslovili väčšinu majiteľov pozemkov v okolí rómskej osady najprv listom s tým, že pozemky od nich odkúpi obec. Potom sme ich obišli s pánom zástupcom osobne. Každý jeden majiteľ pozemku vtedy povedal, že ich predať nechce. Sťažovali sa, že Rómovia tie pozemky využívajú, znečisťujú a vlastníci nemali chuť to riešiť.“
Čo sa podľa vás zmenilo za štyri roky, že sa postoj vlastníkov zmenil?
„Možno je to aj tým, že to bolo osobné stretnutie z očí do očí, vypočuli si argumenty každého poslanca a snáď ich presvedčilo aj to, že to celé nie je o tom, že „starostka daj“, ale „my sami chceme, pomôžte nám“. Prezentovali sme zámer, kde si chcú Rómovia postaviť niečo sami s našou pomocou.“
Čo je bázou toho zámeru?
„Mikropôžičkový systém je postavený na tom, že si občania sami sporia a oni si sami postavia rodinný domček, aj keď je tam spoluúčasť nás a neziskovej organizácie Projekt DOM.ov, aby bol zabezpečený manažment prípravy a realizácie výstavby na osade. Do projektu sú v našom okrese zapojené dediny Lenartov, Lukov, Frička a Nižný Tvarožec. Pôžička je odstupňovaná podľa veľkosti domčeka. Je na občanoch, ktorý typ si vyberú a podľa svojich finančných možností budú požičané peniaze splácať.“
Zatiaľ sporí v Lenartove päť rodín z osady.
„Sporia si už celý rok, čo nám dokladujú každý mesiac, chodia ukazovať vkladné knižky a samozrejme, že nemôžu vybrať ani euro. My ich na to upozorňujeme, zároveň si ich Slovenská sporiteľňa preveruje, či sú vhodným adeptom pre mikropôžičkový systém, či nemajú aj nejaké iné dlhy.“
Podľa akého kľúča ste vyberali prvých sporiteľov?
„Na ten samý začiatok, keď sa rozbieha niečo nové, sme museli vybrať také rodiny, o ktorých si myslíme, že v tom budú pokračovať a budú vzorom pre ostatných.“
Prvé verejné prerokovanie projektu bývania dopadlo nádejne.
„Možno sme vybrali najlepších z najlepších. Veľmi nás teší, že chcú ísť aj ďalší. Čiže ten piatkový úspech nás aj zaväzuje, lebo máme aj ďalších záujemcov. Chceme zahájiť výstavbu murovaných domčekov v rómskej osade, lebo u nás sú v osade iba drevené príbytky okrem jedného murovaného, ktorý bol postavený v minulom roku.“
A jedna bytovka.
„Áno, jedna 18-bytová jednotka postavená v roku 1988.“
Bytovka vyzerá celkom k svetu na to, že má 28 rokov.
„Za posledných päť rokov sme na nej vymenili okná, teraz sme vymenili elektrické bojlere, toalety, sanitu. Sporíme na jej zateplenie. Teší nás, že máme stopercentný výber nájomného.“
Ako pôjdu veci ďalej?
„Dali sme si termín dva týždne, kedy bude stretnutie komisie pre územné plánovanie a rozvoj obce s majiteľmi, ktorí boli na verejnom prejednaní. Prídu povedať, či pozemky predajú alebo chcú zámenu, čo sme im tiež ponúkli.“
Prečo sa angažujete v pomoci Rómom z obce?
„Som tu pre všetkých bez rozdielu, pre väčšinu i menšinu. Nám nič iné nezostáva, lebo budeme spolu žiť. A potom, vidno ich snahu, že keď im podáte pomocnú ruku, oni sa snažia. Keby som nevidela ich odozvu, možno by som nebola taká oduševnená. Vidím ich snahu a aj obecné zastupiteľstvo sa tak k tomu postavilo. Ak oni chcú, tak ich v tom podporme. Len ich veďme k tomu, aby sa snažili. A ide to, hoci to nie je jednoduché.“
-id-
