Autor je filmový kritik a pedagóg
Zostupoval som z Ďumbiera. Podvečer, sám. Ešte sa celkom nestmievalo, ale bolo pod mrakom a od severu cez hrebeň trochu fúkalo, vietor sa hral s ihličím. Už takmer dole, kúsok od Halašovej jamy smerom na Trangošku, som stretol medveďa. Nebol úplne veľký, ale zase rozhodne ani nejaký malý. Vzdialenosť medzi nami bola asi päťdesiat metrov.
Mal som strach a stál som tam ako taký tĺk. Samozrejme mi napadlo, že tam niekde, nedajbože, bude aj jeho mama. Chvíľu sme na seba rozpačito gánili a on potom odbehol doprava cez hustý tmavý les k potoku.
Neskôr mi hovorili, prečo som ho neodfotografoval. Ha-ha. V tom momente som jednoducho zabudol, že niečo také ako fotografovanie vôbec existuje.