Spomedzi tisícok talentov postúpila do veľkého finále súťaže Švajčiarsko má talent Klaudia Dyttertová z Tvrdošína. Podporiť ju môžeme už v sobotu 9. apríla.
Ako sa zrodil nápad prihlásiť sa do tejto súťaže?
To je trošku dlhší príbeh. Po príchode do Švajčiarska som sa začala zaujímať o dianie v okolí a zisťovať si informácie o všetkých hudobných inštitúciách, ktoré sa tu, najmä v Zürichu, nachádzajú. Využívala som na to hlavne facebook, kde som „dala like“ na každú z tých stránok, aby som mala každý deň najčerstvejšie informácie.
A raz, v septembri, v piatok podvečer, po návrate zo školy, som si na facebooku našla upozornenie na udalosť Open Stage v Zürichu. To znamená, že na pódiu mohol pred ľuďmi vystúpiť akýkoľvek spevák či hudobník s akoukoľvek skladbou.
Na rozhodnutie, či sa do toho pustím, som mala len 15 minút, aby som stihla vlak a prišla tam načas. Niečo ma k tomu podvedome ťahalo, a nakoľko sa riadim svojím inštinktom, dala som naň aj tentokrát.
Vedeli ste tak narýchlo, čo tam zaspievate?
Veď práve, až vo vlaku som si uvedomila, že nemám ani len pripravenú pieseň, no aj napriek tomu som tušila, že tento spontánny impulz prinesie minimálne v daný večer veľa pozitívneho. Prišla som do inštitúcie, kde sa to celé konalo, a zistila, že mi treba korepetítora alebo minimálne hudobný podklad, aby som mala ako spievať.
Ani jedno z toho som nemala. Tak som sa spýtala, či by niekto nebol ochotný zahrať mi štyri akordy, ktoré som napísala na papierik. Boli k piesni Get Lucky. Našiel sa profesor, ktorý vyučuje hru na klavíri, a bez váhania súhlasil.
Po prvom žrebovaní poradia som sa ocitla ako prvá na pódiu a začala spievať. To, čo sa začalo diať už prvú minútu, bolo neskutočné. K môjmu hlasu a klavíru sa postupne začali pridávať gitaristi, bicie, keyboard a aj traja vokalisti. Všetko začalo žiť a tancovať a pieseň nemala konca.
Tam ste sa osmelili prihlásiť sa na Švajčiarsko má talent?
Nie, ale pár minút pred odchodom ma vo vchode zastavili dve ženy a spýtali sa, či by som mala záujem pracovať s televíziou. Boli to hľadačky talentov a pozvali ma na predkasting, ktorý sa konal v nedeľu toho istého týždňa. Až priamo na mieste som zistila, že sa jedná o súťaž Švajčiarsko má talent a vtedy nebolo cesty späť. Moja zvedavosť bola až príliš veľká na to, aby som sa tejto príležitosti otočila chrbtom.
Čo na to povedali vaši rodičia?
Súhlasili s tým, no pravdepodobne rovnako ako ja, nemali žiadne veľké očakávania.
S akou piesňou ste do tej súťaže vstúpili? S kým si sa pri výbere radili?
Na predkasting aj kasting v Theater 11 som si vybrala pieseň Nella Fantasia od interprétky Sarah Brightman. Na rozhodnutie som mala čas vlastne iba v sobotu a preto som sa poradila ako s rodičmi na Slovensku, tak aj s najbližšími vo Švajčiarsku. Zaspievala som im ju a bolo rozhodnuté.
Údajne ste mali na kastingu číslo 5035. Rástla nervozita s približovaním sa toho čísla?
Tieto čísla som nebrala vážne. Nechcela som veriť, že by sa na tento zábavný súťažný formát nechalo nahovoriť alebo dobrovoľne prihlásiť také množstvo ľudí.
Akože ich toľko nebolo?
Práveže bolo, len som sa tým nechcela nechať vyviesť z rovnováhy.
Kto je v porote?
Jedinou ženou v porote je moderátorka a herečka, ďalším porotcom je populárny švajčiarsky rapper, tretím známy komik a najstarším je profesionálny futbalista, aktuálne tréner.
A kto hrá toho prísneho?
To je ťažké odhadnúť, vo Švajčiarsku sú ľudia nesmierne zdvorilí.
Sledovali ste doma obdobné súťaže Československo má talent?
Úprimne povedané, tieto formáty nie som zvyknutá sledovať.
Len v nich účinkovať, že?
Aj na to sa ťažko zvyká. (smiech)
Zrejme od poroty počúvate samé chvály, keď ste sa dostali až do finále. Vytkli vám doteraz niečo?
Pri kastingu som sa tak veľmi sústredila na vnútornú emóciu, ktorú som spevom chcela publiku a porote odovzdať, že som v posledných taktoch skladby zabudla na to, že aj slová a ich správne vyslovovanie sú dôležité.
Spievala som taliansku pieseň a toto moje pochybenie neušlo jednému z porotcov. Vo finále sa s taliančinou popasujem znova.
Čo teda zaspievate vo finále?
To si nechám v talóne ako prekvapenie.
Kto všetko postúpil do finále?
Z prvého semifinálového kola, v ktorom som bola ja, postúpila aj skupina Blackouts, ktorá pracuje so svetlom, tanečníci majú svetelné obleky, tie si sami programujú a vystupujú za úplnej tmy. Ďalším je rokenrolové tanečné duo, sú to majstri sveta v danej disciplíne.
Spevácku konkurenciu mi bude robiť popová speváčka, ktorá študuje spev už 14 rokov. A potom ešte jeden pán, ktorý má v rukách nejaké drievka, a dokáže nimi skvele dopĺňať rytmicky hudbu. Z druhého semifinále postupujú tiež piati.
Ako spolu vychádzate?
Počas príprav na živý prenos, ktoré trvali štyri dni, sme sa postupne medzi sebou spoznali a našli v sebe skutočných priateľov.
Vraj ste rozplakali aj porotu. V ktorom kole, akou skladbou?
Pokiaľ viem, na kastingu mali náznaky sĺz v očiach. A určite som rozplakala maskérku. V semifinále sa mi to však pravdepodobne podarilo pri futbalovom trénerovi Gilbertovi Gressovi vďaka piesni Angel od Sarah McLachlan.
Vtedy sa za vami na scéne rozprestreli anjelské krídla. Ako to vyzerá pri príprave scény, radí sa štáb aj s vami?
Štáb s účastníkmi na tému príprav veľmi nediskutuje, čomu aj rozumiem, pretože je náročné zrežírovať pre živé vysielanie desať originálnych vystúpení. Ja som od produkcie dostala krídla, čomu som sa teda vôbec nebránila.
Vtedy, na Bielu sobotu, pár hodín pred vystúpením v Bodensee aréne ste na svoj facebook napísali, že sa na vystúpenie neskutočne tešíte, a že možno aj vzlietnete.
Spievala som pre všetkých a chcela som dať zo seba všetko. Napriek tomu, že som dostala krídla, môžem lietať len vďaka tomu, že mám okolo seba tak úžasných ľudí. Ako na Slovensku, tak vo Švajčiarsku. A som za to vďačná.
Aký je to pocit vnímať za svoj výkon standing ovation tak obrovského publika?
Česť, rozpaky, prekvapenie, obrovská radosť a k tomu otázka: Snívam? A mnoho ďalších, slovami ťažko opísateľných pocitov.
Spočiatku malo byť vaše účinkovanie v súťaži Švajčiarsko má talent tajomstvom. Ako sa to potom dozvedeli napríklad spolužiaci z vášho námestovského gymnázia?
Sama som im to povedala, pretože som z réžie dostala pokyn natočiť rôzne originálne videá, kde mi ľudia želajú veľa šťastia.
Napadlo mi, že v škole sa budú z tohto nápadu tešiť a zverila som to do rúk svojej najlepšej kamarátky. Tá hneď zmobilizovala celú školu. Do dvoch dní som dostala video, po vzhliadnutí ktorého som mala slzy v očiach a bola som nesmierne vďačná za to, že mám okolo seba také množstvo takých skvelých ľudí, ktorí ma povzbudzujú v tom, čo robím.
Vo Švajčiarsku sú vraj ľudia cez týždeň zaujatí prácou, ale víkendy naplno využívajú na voľnočasové aktivity. Zaujímali ste sa o dianie v hudobných inštitúciách, ktoré ste spomínali na začiatku, práve kvôli využitiu voľného času popri škole?
Klamala by som, ak by som mala povedať, že spev pre mňa znamená len vyplnenie voľného času cez víkend. Hudbou žijem každú minútu.
Chcete sa teda v budúcnosti venovať spevu profesionálne? Alebo čím chcete byť?
Venovať sa hudbe profesio-nálne je môj životný sen. Preto pracujem na tom, aby som po maturitnom ročníku mohla začať študovať sólový spev seriózne.
Stanislav Matis: Povedala mi, že ide o prísne tajnú vec
Pred odchodom na ročné štúdiá do zahraničia absolvovala Klaudia Dyttertová v priebehu roka a pol hodiny spevu u operného speváka Stanislava Matisa, sólistu Štátnej opery v Banskej Bystrici.
„Jej hlas bol veľmi príjemný, čistý a spievala veľmi precítene. Je veľmi muzikálna, čo je paráda.“Podľa maestra, ak by Klaudia naďalej školila svoj hlas v klasickom speve, bol by to soprán. Hoci si so žiačkou písali aj po odchode do Švajčiarska, že ide do talentovej súťaže, mu nepovedala. „Oznámila mi to až po prvom kole, ale ako prísne tajnú vec, vraj o tom nemám nikde hovoriť. Celkom to bolo vtipné. Povedal som jej, že taká udalosť sa aj tak dlho neudrží v tajnosti. Bol som ale celkom rád, že sa na ten krok odhodlala. Písavala mi, ako prebiehajú skúšky, príprava a vystúpenia. Podľa toho to bol dosť zaberák.“
Či by sa Klaudia mohla vydať na profesionálnu dráhu opernej speváčky, je pre učiteľa spevu ťažká otázka. „Určite má predpoklady, ale musela by začať študovať spev na profesionálnej úrovni. A čo by bolo v budúcnosti, závisí od mnohých okolností. V tejto brandži to nie je vôbec jednoduché, ale to asi ako v každej inej. Viem však, že je veľmi zdatná aj v štúdiu na škole. Pre čo sa rozhodne po maturite, je len na nej. Bude to mať ťažké, lebo viem, že hudba ju veľmi baví. Ale baví ju aj chémia, matika a ďalšie predmety. Uvidíme.“
