Autor je filmový vedec a pedagóg
Depresia je smrteľná choroba. Myslím tú klinickú, ozajstnú depresiu. Tú chorobu, na ktorú priamo či nepriamo zomreli ľudia ako Hans Christian Andersen, Dickens, Balzac, Vachel Lyndsay, mimoriadny a skvelý Sergej Jesenin.
A geniálna Sylvia Plath, brilantná Virginia Woolf, Vincent van Gogh, Piotr Iľjič Čajkovskij, Robert Schumann, Primo Levi, ktorý sa vrhol do šachty na schodisku v Turíne, a Jerzy Kosinski s igelitovým vreckom na hlave, Ernest Hemingway...
A ešte Jack London, Romain Gary, William Inge, Paul Celan. A absurdný mimozemský štylista Philip K. Dick. A Peter Pišťanek. A skoro, veľa nechýbalo, aj William Styron. A mnoho ďalších...
Naozaj mnoho. Nepredstaviteľne veľa. Depresia, tá klinická, je najsmrteľnejšia choroba. Končí sa samovraždou. Približne v dvadsiatich percentách. Štatisticky je depresia smrteľnejšia ako rakovina. Vážne, to nie je vtip.
Pozor, nie je to o tom, že ležím na posteli a nechce sa mi pohnúť rukou či nohou. Nie je to o tom, že sa cítim smutný a osamelý, že je mi nedobre. Že svet je zlý. V žiadnom prípade to nie je táto „depka“, táto hra na smútok.
