PRAVENEC. Rok po ukončení štúdia na vysokej škole sa 25-ročnej Adriane Debnárovej z Pravenca sa dostalo nečakaného uznania. Jej diplomová práca Architektúra a extrémne podmienky získala prestížne svetové ocenenie Archiprix.
Víťazstvo je pre Adrianu o to vzácnejšie, že o cenu bojovalo cez tristopäťdesiat prác z takmer deväťdesiatich krajín celého sveta.
Klenby nad dunami
Diplomovku venovala Adriana Debnárová problému, ktorý v našich zemepisných šírkach neexistuje.
„Vyskytuje sa však na globálnej úrovni a ovplyvňuje životy miliónov ľudí na svete,“ objasnila Pravenčanka.
Projekt je podľa nej reakciou na púštne prostredie, ktorého hlavnými problémami sú nedostatok zdrojov surovín a ich rozširovanie.
„Ako stavebnú metódu do tejto oblasti som navrhla robota, ktorý využíva len materiály a energie, ktoré sa vyskytujú v púštnej oblasti. Robot pracuje na báze 3D tlačiarne. Využíva slnečné svetlo koncentrované šošovkou, ktoré je schopné rozpustiť piesok a vytvoriť na povrchu piesočných dún pevný materiál podobný sklu. Tým by sa mal spomaliť až zastaviť pohyb piesku,“ priblížila Adriana.
Druhá fáza projektu podľa nej umožňuje vytvoriť obytný alebo úžitkový priestor pod vytvorenými klenbami vo vyhĺbených dunách. Pri takýchto podmienkach sa teda dalo žiť aj v takých púštnych oblastiach, kde by to inak nebolo možné.
Slávnostné odovzdávanie cien Archiprix sa koná každé dva roky, vždy v inej krajine. Tentoraz bolo v Madride. Adriana hodnotí projekty, ktoré sa dostali do finále ako vynikajúce.
„Vybrať víťazné muselo byť veľmi ťažké, asi som mala aj kus šťastia,“ zhodnotila.
Pre obrovskú konkurenciu víťazstvo nečakala, o to viac to bol pre ňu šok.
„Cítila som sa ako vo sne. Hneď po tejto udalosti som sa však musela vrátiť späť k pracovným povinnostiam, takže až postupne mi dochádzalo, čo sa stalo a aký vplyv to na mňa a moje okolie malo. Užívam si vždy, keď vidím, že môj projekt niekoho úprimne zaujal,“ opísala svoje pocity Adriana.
Bonus do životopisu
Úspešná architektka študovala najskôr na prievidzskom gymnáziu V. B. Nedožerského, pokračovala na katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.
Adriana vysvetľuje, že „architektúru som si vybrala preto, aby som po škole neostala úzko profilovaná. Architekt totiž musí mať vedomosti z rôznych oblastí, musí vedieť o všetkom niečo.“
Po skončení štúdia na vysokej škole využila absolventskú prax cez istý program, takže už rok pôsobí v Berlíne. Pracuje vo firme, ktorá sa venuje navrhovaniu osvetlenia a svetelných inštalácií pre podujatia, koncerty alebo divadlá.
„Nejde o klasickú architektúru, aj keď k nej má veľmi blízko. Veď svetlo je tiež jedným zo základných elementov pri navrhovaní budov,“ spomenula Adriana.
Kreatívnej práci v oblasti architektúry by sa chcela venovať aj v budúcnosti, či už doma alebo v zahraničí. Či jej v kariére pomôže aj ocenenie, ukáže až čas. No už teraz si myslí, že „zviditeľnenie nie je v architektonickej brandži nikdy na škodu. V životopise bude zmienka o ocenení dobre vyzerať, aj keď nakoniec vždy rozhodnú moje schopnosti.“
Relax v prírode
Mladá architekta sa netají, že Pravenec a celú hornonitriansku dolinu má veľmi rada, predovšetkým pre nádhernú prírodu. Priznáva, že od začiatku štúdia na vysokej škole sa domov dostáva sporadicky.
„Ale vždy keď prídem do Pravenca a je pekné počasie, absolvujem aspoň menší výlet do prírody, prípadne túru na Vyšehrad alebo Kľak. V lete chodím s otcom na huby, a to je pre mňa najlepší spôsob relaxu,“ dodala Adriana.
