Švajčiarska garda je pri pápežovi do konca. FOTO- REUTERS |
V týchto dňoch strážia v historických oranžovo-modrých uniformách telo Jána Pavla II. Deň, noc stoja pred oltárom v Bazilike svätého Petra. Okolo nich chodia desaťtisíce pútnikov, ktorí sa lúčia s pápežom, oni sa ani len nepohnú, nedajú najavo dojatie, únavu.
Od Jána Pavla II. sa nepohli 26 rokov a budú pri ňom až do momentu, keď ho v krypte baziliky pochovajú. Ešte stále sú za svojho šéfa ochotní položiť život.
Službu odvážnych a lojálnych vojakov si prvýkrát vybral pápež Július II. pre ich dobrú povesť. Bolo to pred takmer 500 rokmi. Oficiálne začala pápežská švajčiarska garda fungovať 22. januára 1506, keď za brány Vatikánu vstúpil kapitán Kaspar von Silenen so stopäťdesiatimi vojakmi.
Časť gardy, v uniformách v dvoch variantoch - skromnejšej alebo vyčačkanejšej - hliadkuje pred vstupnými bránami Vatikánu, kde žije asi 500 obyvateľov. Turisti sa pred strážnikmi vo farebných uniformách a smiešnych prilbách radi fotia.
Pod historickým šatom sa však skrýva tvrdo vytrénovaný vojak, pripravený na boj z blízka bez zbrane, ako aj s pištoľou SIG Sauer či malým nemeckým samopalom Heckler und Koch. Najnovšie prechádzajú aj protiteroristickým výcvikom.
Podobne, ako je dianie za hradbami katolíckej metropoly opradené rúškom tajomstva, ani svet švajčiarskej gardy nie je o nič otvorenejší. Rozhovory poskytujú veľmi zriedkavo, na otázky nereagujú.
Do tajomného sveta sa pootvorili dvere naposledy v máji 1998, keď Cedrich Tornay zastrelil svojho veliteľa Aloisa Estermanna, jeho venezuelskú manželku a nakoniec obrátil zbraň proti sebe. Len krátko pred tragédiou pápež Estermanna povýšil na kapitána švajčiarskej gardy.
Autor: MIREK TÓDA, Vatikán