tvo nehrozí.
"Mesto vtedy nebolo na útok vôbec pripravené. Na rozdiel od Kolína, Hamburgu či Berlína nemali Drážďany každodennú skúsenosť s bombardovaním," hovorí nemecký historik Reiner Pommerin.
Drážďany však mali pre protihitlerovskú koalíciu svoju cenu. V meste bolo asi sto tovární, ktoré zásobovali nemecký Wehrmacht, a bolo dôležitým železničným dopravným uzlom na východ.
Židovskí obyvatelia mesta, ktorí bombardovanie prežili, tvrdia, že im nálety zachránili život. Na 13. februára bol plánovaný ďalší transport do koncentračných táborov.
Spojenci navyše dúfali, že utrpenie znásobí odpor proti nacistickej diktatúre a Nemci povstanú. Historici sa dnes zhodujú, že britské a americké bomby po sebe zanechali hlavne tisíce mŕtvych. Neurýchlili priebeh vojny ani nepostavili Nemcov proti Hitlerovi.
V noci z 13. na 14. februára 1945 zhodili spojenci na Drážďany v troch vlnách viac ako tritisíc ton zápalných bômb. Prvá vlna zasiahla centrum jedného z najkrajších miest Európy: popolom ľahli Semperova opera, galéria Zwinger, zámok aj barokový chrám Panny Márie (Frauenkirche). Silnejšia druhá a tretia vlna potom zasiahli vzdialenejšie štvrte. Celkovo zhorelo 90-tisíc bytov a stavieb. Horiace mesto bolo vidieť do vzdialenosti 240 kilometrov.
Pre ľudí na zemi to bolo nepredstaviteľné peklo: časť z nich zabili bomby, časť sa udusila, keď mohutné požiare doslova vťahovali do seba kyslík. "Ulice pukali pod bombami a výbuchmi a znemožňovali útek. Mnoho tisíc ľudí zhorelo. Ohnivá búrka do seba vsala mnohých, ktorí sa snažili utiecť," spomína pre týždenník Focus vtedajší inšpektor hasičov Hans Rumpf.
Koľko ľudí zahynulo, nie je dodnes jasné: v tom čase bolo v meste veľa utečencov a nútene nasadených. Oficiálne sa hovorí o 35 tisíckach obetí, 25-tisíc z toho má svoje konkrétne meno. V posledných rokoch sa o počte drážďanských obetí s obľubou špekuluje a extrémisti sprava aj zľava prinášajú niekoľkostotisícové čísla ako dôkaz brutality protihitlerovskej koalície.
Napriek strašnému utrpeniu sa domáce obyvateľstvo nevzbúrilo. Stále fungovala propaganda a Nemci poslušne čakali na zázračnú Hitlerovu zbraň, ktorá prinesie obrat v prehranej vojne.
Ani šesťdesiat rokov po udalostiach nemali Drážďany dostatok času vyrovnať sa so svojou minulosťou. "Máme za sebou 60 rokov zneužívania minulosti pre vlastné politické ciele," hovorí pre agentúru DPA Matthias Neutzner z občianskeho združenia 13. február. Najprv utrpenie zneužívali komunisti, ktorí hovorili o "imperializme" Britov a Američanov, teraz chcú z minulosti ťažiť neonacisti.
Nikto z historikov nespochybňuje utrpenie mnohých nevinných Nemcov, ale Drážďany neboli jediným civilným cieľom vojny. Skôr než spojenci začali zhadzovať bomby na nemecké mestá, bombardovalo nacistické Nemecko Londýn, Birmingham či Coventry. Bola vojna. (mim)
