 Drážďanská galéria Zwinger po spojeneckom bombardovaní pred 60 rokmi a dnes. FOTO - ČTK/AP |
Helga Sieversová už ani nemá chuť opakovať svoj 60 rokov starý príbeh. Pričasto zažila, ako jej spomienky zneužili pravičiari alebo ľavičiari na vlastnú ideológiu. Raz vystúpila v televízii a rozprávala, ako prežila bombardovanie Drážďan. Krátko nato jej ktosi zavolal zo Švédska. "Určite to bol nejaký nacista," hovorí pre denník Süddeutsche Zeitung. "Hodinu ma poučoval, že útok spojencov je vojnový zločin, až kým som mu nezložila telefón."
Dnes 79-ročná učiteľka na dôchodku má rovnako ako mnoho ľudí z Drážďan plné zuby ideologických hier. Nebola stúpenkyňou nacizmu, a nechce po toľkých rokoch slúžiť ako žijúci dôkaz, že spojenci neboli o nič lepší ako Hitler.
Včera preto prišla spolu s niekoľkými stovkami miestnych na cintorín Heidenfriedhof, kde sa oficiálna spomienka na bombardovanie mesta z 13. na 14. februára 1945 začala. Na cintoríne je pochovaných asi 10-tisíc obetí a úctu im okrem saských politikov prišli zložiť aj veľvyslanci krajín, ktoré bomby zhadzovali: Veľkej Británie a Spojených štátov.
Helga Sieversová nie je jediná, kto v tichosti spomína. Mala vtedy 19 rokov a pomáhala Červenému krížu. Starala sa o 750 utečencov, starých, ženy a deti, ktorí zutekali pred Červenou armádou. Bolo medzi nimi aj 65 dojčiat, s ktorými sa schovávali v pivnici. Po prvom nálete začali krvácať z nosa a matky spanikárili, že sa deti udusia.
Len náhodou Helga zistila, prečo majú málo vzduchu. Keď sa vyšla pozrieť na prízemie, zbadali ju traja vojaci. "Musíte hneď preč. Tretie poschodie je v plameňoch. Zadusíte sa tam ako potkany." Všetkým sa podarilo ujsť, ale či prežili aj druhý a tretí nálet ,Helga nevie.
Čo však vie je, že nechce, aby sa na bombardovaní priživovali neonacisti. Tí majú po minuloročnom vstupe do parlamentu navrch a mnohé z ich zvrátených verzií sa dostali aj na pôdu parlamentu. Len nedávno odmietli minútu ticha za obete koncentračného tábora Osvienčim. Bombardovanie Drážďan označujú za "bombový holokaust" a "chladnokrvne naplánovanú masovú vraždu". Tvrdia, že pred 60 rokmi nezahynulo 35-tisíc, ale 250- až 750-tisíc ľudí. Aj oni včera prišli do Drážďan.
Helga Sieversová, občianske združenia, politici i cirkev robili počas príprav všetko, aby demonštrácie krajnej pravice nezatienili pamiatku obetí i tých, ktorí prežili. Organizovali omše i diskusie a vyzvali ľudí, aby na znak zmierenia nosili biele ruže.
Helga už odpustila. Počas včerajších osláv sprevádzala Dereka Jacksona z Manchestru, ktorý patril k britskému bombardovaciemu komandu. "Nemáme si čo vyčítať. On bol tam hore a robil, čo považoval za správne, a ja som bola na zemi a bojovala s ohňom, čo bola moja povinnosť," hovorí bez dlhého uvažovania. Treba myslieť na budúcnosť.
Počet obetí
* bezprostredne po náletoch sa hovorí o 60-tisíc obetiach,
* 10. marca 1945 sa hovorí o 18 375 mŕtvych, asi 16 tisíc zranených a 350-tisíc bezdomovcoch,
* na základe "denného rozkazu číslo 47" rozšírili nacisti správu o 250-tisíc mŕtvych. Vedenie mesta to neskôr poprelo,
* koncom roku 1946 bolo na základe materiálov a očitých svedkov vyčíslených 32 412 obetí, ktoré sú pochované na cintorínoch,
* do roku 2006 chce komisia historikov počet mŕtvych ešte raz preskúmať (podľa dpa)
