 Zmluvy, ktoré majú dokazovať nárok firmy ILaS na odškodné vo výške 40 miliónov korún. Dokumenty boli pravdepodobne antidatované a vznikli s cieľom žiadať odškodné od štátu. Jedným z dôkazov je, že zmluvy obsahovali aj súpisné čísla nehnuteľnosti, ktoré v tom čase neexistovali. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL |
BRATISLAVA - Minister financií Ivan Mikloš verí, že štátu sa zvýšili šance na úspech v súdnom spore o akcie Transpetrolu. Za kauzou, na základe ktorej môže štát prísť o 34 percent akcií ropovodnej spoločnosti, je podľa ministra podvod spriaznených firiem. Ide o spoločnosti, za ktorými stojí vranovský podnikateľ Ignác Ilčišin. Spolu si nárokujú právo na akcie Tranpetrolu.
"Sme presvedčení, že žiadny záväzok štátu neexistoval a od začiatku tu ide o podvod. Máme listinné dôkazy o tom, že zmluvy medzi spriaznenými osobami boli antidatované," povedal Mikloš.
Podľa Mikloša si firma Ignáca Ilčišina ILaS nárokovala na odškodnenie zo strany ministerstva financií na základe falošných dokladov. Pohľadávka tejto firmy voči štátu sa stala jadrom sporu o Transpetrol, keďže exekútorka vyše 40-miliónovú pohľadávku uspokojila exekvovaním 34 percent akcií Transpetrolu, ktoré boli v rukách štátu.
Spoločnosť ILaS svoju pohľadávku zdôvodňovala ako odškodnenie za to, že jej daňový úrad neoprávnene zadržiaval nehnuteľnosť. Firma tvrdila, že nehnuteľnosť chcela predať, ale jej zadržanie úradom to neumožnilo, čím vznikla škoda. Ako dôkaz konatelia ILaS-u predložili kúpnu zmluvu s firmou Slovenka Vranov, ktorá však bola s ILaS-om personálne a majetkovo prepojená.
Práve tento kľúčový dokument je podľa ministerstva financií sfalšovaný a antidatovaný, teda zmluvné strany ho pravdepodobne vytvorili dodatočne.
"Zmluva o budúcej zmluve o predaji výrobnej haly, ktorá bola podpísaná v auguste 1995, obsahovala aj číslo súpisnej nehnuteľnosti. O to však tí istí ľudia požiadali až v januári 1996. To znamená, že nemohli v auguste 1995 vedieť, aké súpisné číslo bude mať daná nehnuteľnosť," vysvetlila vedúca služobného úradu ministerstva financií Jana Červenáková.
Otázku, či ide o podvod, momentálne rozhoduje Krajský súd v Žiline. Je to jeden z vyše dvadsiatich paralelných súdnych sporov, ktoré v tejto kauze prebiehajú.
Práve tento rozsudok by mohol byť pre vyriešenie sporu o akcie Transpetrolu rozhodujúci. "Ak by súd v Žiline rozhodol v prospech obžaloby, potvrdilo by sa, že konanie obvinených osôb bolo od začiatku podvodom," dúfa Mikloš.
V prospech štátu už rozhodol jeden zo súdov, Krajský súd v Bratislave, keď v januári odmietol žalobu na náhradu škody voči ministerstvu financií za to, že v roku 1998 nariadil Stredisku cenných papierov vrátiť akcie Transpetrolu na účet ministerstva hospodárstva.
Naopak rozhodnutie prešovského krajského súdu zo septembra 2004, voči ktorému sa ministerstvo hospodárstva minulý týždeň odvolalo, nariadilo vrátiť akcie siedmim drobným vlastníkom, ktorí ho získali v spomínanej exekúcii.
TEREZA COPLÁKOVÁ
