 Moderátori Martin Pyco Rausch a Adela Banášová s vylúčenou finalistkou Petrou Humeňanskou. FOTO SME - PAVOL MAJER |
Zakrátko som spoznal miestnu verziu šou Slovensko hľadá SuperStar a postupom času som si uvedomil, že ma na nej štve jedine vysielanie vo verejnoprávnej televízii, a nie v niektorej súkromnej. Inak mi na tom programe neprekáža nič a hoci nepozerávam každú časť, baví ma. Rozhodne viac ako uspávanie hadov v relácii Pod lampou, na ktorej už prestáva byť smiešne aj odhadovanie, koľko ráz sa tam ešte objaví Daniel Pastirčák a iní borci z Cirkvi bratskej.
Rozhodne najzábavnejšia v programe Slovensko hľadá SuperStar je, hoci nechtiac, porota. To, že Julo Viršík nemá hudobný sluch ani vlastný názor, vie roky každý, kto zachytil jeho gýčové blúznenie v rádiovom éteri. Pri poznámkach štylizovane drsného Paľa Haberu len čakám na okamih, že sa ho niektorý z mladých speváckych talentov opýta, kedy on naposledy dobre zaspieval tri a pol minúty zmysluplnej hudby. Títo dvaja sa navyše viackrát prejavili ako dosť odporní sexisti, za čo by si zaslúžili minimálne tvrdú repliku niektorej dotknutej súťažiacej.
Označenie Lenky Slanej za "šéfku vydavateľstva" znie tak honosne, akoby v tejto krajine skutočne fungoval hudobný trh, a nielen masové kopírovanie cédečiek. Moje sympatie patria Lacovi Lučeničovi a jeho imidžu "retro karikatúra seba samého", len mi je ľúto, že už netrávi toľko času v štúdiu produkovaním skvelej muziky ako pred dvoma dekádami.
Zameniteľnosť karaoke spevákov a speváčok z takýchto konkurzov najlepšie ukazuje pravidelnosť, s akou sa ich albumy do roka a do dňa objavujú vo výpredajoch. Či sa medzi hŕstkou zvyšných finalistov objaví skutočný interpretačný či, nebodaj, skladateľský talent popmusic, ukáže až čas. Pochvalu si však určite zaslúžia všetci za poctivú prípravu, suverenitu pri vystupovaní pred kamerou a schopnosť improvizácie, čo by im mohla závidieť nejedna tunajšia mediálna kvázi celebrita.
Ak však niekto robí z relácie Slovensko hľadá SuperStar naozaj dobrý zábavný program pre piatkový večer, tak je to dvojica moderátorov. Po dlhých rokoch, keď byť hlásateľom či hlásateľkou v STV znamenalo vyzerať ako z prehliadky Trenčín mesto módy v roku 1982, je tu konečne duo, ktoré pred zakomplexovanú krajinu predstúpilo bez mindrákov. Martinovi Rauschovi alias Pycovi vyšiel prechod z rádia do televízie brilantne. Predovšetkým nestratil to, čo ho odlišovalo už od kolegov za mikrofónom: hudobný rozhľad, zmysel pre sebairóniu a vkus. Skvelá Adela Banášová má všetky predpoklady na závisť uniformnej masy. Je inteligentná, akurátne sebavedomá, netradične krásna a v dialógoch briskná.
Zostáva dúfať, že jej naštartovaná televízna kariéra nebude pokračovať zvyčajnou trojčlenkou: skupinová talkšou, vlastná talkšou, relácia o varení.
Mňa osobne by najviac potešilo, keby SuperSlovensko na záver konečne našlo svoju tolerantnejšiu tvár a poslednou trojicou účinkujúcich by sa stali Róm, gay a silná mladá žena.
Autor: MICHAL HVORECKÝ(Autor je spisovateľ a publicista)
