Slávna Rallye Monte Carlo je vlastne výsledkom súperenia dvoch prímorských miest Nice a Monte Carla o priazeň najbohatšej klientely sveta. Koncom 19. storočia prúdili do Nice tisícky zahraničných klientov na preslávený karneval a priniesli obrovské peniaze miestnemu Casínu.
V roku 1911 však Monte Carlo zvolilo protiútok v podobe automobilovej súťaže rely. Organizátori sa nechali inšpirovať oslavovanými pretekmi Italian Cycle Rally so štartom na rôznych miestach a cieľom v Monte Carle. Cieľom januárového podujatia bolo ukázať svetu, že aj v zime je v Monte Carle príjemné počasie, a preto prvý ročník Rallye Monte Carlo organizovali a zaplatili zástupcovia kúpeľnej spoločnosti S.B.M.
Na prvý štart v histórii nastúpilo iba 23 účastníkov, ale v ďalšom roku bol ich počet štvornásobný. V najlepších rokoch automobilových súťaží sa na tratiach objavilo až 300 účastníkov, čo potešilo divákov, ale nie organizátorov. Zvládnuť taký počet automobilov a divákov valiacich sa do hôr nebolo jednoduché.
Dnes, keď je počet posádok obmedzený na 60, musia rely pripravovať pol roka dopredu a na jej organizácii a zabezpečení sa podieľa tisíc policajtov, 23 pohotovostných lekárov, 300 požiarnikov, 142 komisárov, 350 bezpečnostných komisárov (na stráženie publika), 100 pohotovostných vozidiel, 10 vyslobodzovacích nákladných a 120 organizačných vozidiel.
Prvé, čo návštevníka Rallye Monte Carlo v priestore rýchlostných skúšok ohúri, je poriadok a výborná organizácia. Napriek tomu sa stane, že diváci nahádžu na trať sneh, kde majú posádky v rozpise asfalt. Tento rok na to doplatili Solberg a Grönholm. Veľmi nízky počet posádok pritiahol do hôr obrovské množstvo divákov, z ktorých mnohí bivakovali pri trati aj niekoľko dní. Kto príde neskoro, musí šliapať a aj napriek výnimke občas šliapu aj novinári. Tento rok boli trate mimoriadne kompaktné, no i tak divák nestihne viac ako dve rýchlostné skúšky za deň.
Atmosféra a túžba vidieť najlepších jazdcov sveta je povýšená nad otlaky a únavu z dlhého chodenia. Nájsť si miesto na rýchlostnej skúške znamená byť na mieste už dve hodiny pred štartom prvého auta. Potom trištvrte hodiny pozerať a na koniec šliapať späť. Vôňu spáleného benzínu a horiaceho brzdového obloženia však v televízii necítiť.
