 Magdaléna Zadorová (uprostred) a Zuzana Szántoová (vpravo) prežili Osvienčim. Oľge Solárovej sa počas holocaustu podarilo ukryť v Budapešti. Priateľky sa rady porozprávajú o čomkoľvek. Len nie o pekle, ktoré prežili. FOTO PRE SME - JUDITA ČERMÁKOVÁ |
Na 19. január 1945 Košičanka Magda Zadorová, rodená Sternová, nikdy nezabudne. So stovkami ďalších židovských dievčat sa v dvadsaťstupňovom mraze ocitla v otvorenom nákladnom vozni. Spolu s mladšími sestrami Alicou a Juditou sa tlačili k sebe, aby nezamrzli. Na cestu z pracovného tábora Gleiwitz neďaleko Osvienčimu do tábora Mauthausen v Rakúsku každá dostala kúsok chleba, pili roztopený sneh.
"Vtedy sme už vedeli, že naša mama a najmladšia sestra Marta nežijú. Že skončili v plynových komorách," spomína 84-ročná pani Magda. Po oslobodení koncentračného tábora Rawensbrück kde sa stretli aj so sestrou Editou, sa ponáhľali domov. "Žili sme v nádeji, že náš otecko a brat prežili to peklo a že sa aspoň s nimi opäť stretneme. Žiaľ, ani jeden sa už nevrátil."
V máji a júni 1944 vypravilo Maďarsko z Košíc do táborov smrti päť transportov. Z 15 507 deportovaných väčšina skončila v Osvienčime. Prežila len hŕstka.
Mama Sternová a štyri dcéry odišli z Košíc štvrtým transportom 4. júna 1944. "V Osvienčime nás rozdelili. Mamku s najmladšou sestrou Martou, ktorá mala dvanásť rokov, poslali na jednu stranu, Juditu, Alicu a mňa na druhú. Vtedy sme sa videli naposledy. Ešte dnes mám pred očami železničiara, ktorý to smutné divadlo sledoval. Čudne sa uškŕňal a rukou si prešiel po krku. Naznačoval, že to je náš koniec."
Po štyroch mesiacoch v tábore smrti vyberali mladé Židovky do pracovného tábora. "Prišiel nejaký dôstojník a povedal, že chcú dievčatá s peknými očami a šikovnými rukami. Pracovali sme v továrni na výrobu pušného prachu. To nás asi zachránilo."
V januári 1944 sa blížil front. "Cez Sliezsko a Čechy nás dopravili po niekoľkých dňoch do Mauthausenu. Cestou umreli desiatky žien a dievčat. Mŕtvoly vykladali na staniciach." Mauthausen bol plný, preto transport zamieril do Rawensbrücku. Tam ich zastihol koniec vojny.
Pani Magde sa dodnes snívajú strašné sny. Nerada o nich rozpráva. "Nechápem, ako môže niekto popierať strašné fakty o holokauste. Osvienčim nie je len zlý sen. Je to skutočnosť, ktorá by sa už nikdy nemala zopakovať."
MIKULÁŠ JESENSKÝ
