"Odviazať sa tu večer teda veľmi nemôžete," ponosuje sa nejeden z mladších a slobodných v Luxemburgu, kam únia sústreďuje prekladateľov i z nových členských štátov. Pre ľudí zvyknutých na metropoly je sotva stotisícový Luxemburg veľká zmena.
Na návštevníkov pôsobí dojmom malebného, ale ospalého malomesta. Líšky si tu dávajú dobrú noc najneskôr o deviatej večer, vtedy končia i kuchári v reštauráciách. To môže byť pre vystresovaných najskôr celkom fajn, ale časom aj poriadna nuda.
"Keď robíte konkurz, máte pred očami miliónový Brusel," hovorí jeden z nováčikov. V náročnom výberovom konaní uspel a ponúknuté miesto prijal. Dnes už špekuluje o presune: "O rok, dva sa pokúsim zohnať miesto v Bruseli." Kým však nedostane úradnícku definitívu, nechce zverejniť svoje meno.
Starousadlíci zo skupiny "eurokratov", ktorí pracujú pre rôzne inštitúcie únie - Európsky súd, Európsky účtovný dvor, časti Európskej komisie i Európskeho parlamentu a Európsku investičnú banku - sústredené v nevzhľadných budovách ďaleko od centra, ale na Luxemburg nedajú dopustiť. Pochvaľujú si pokojnú atmosféru, dobré školy, bezpečnosť, čisté ovzdušie. V práci sa prakticky neobídu bez francúzštiny, zatiaľ čo v Bruseli by úplne vystačili s angličtinou.
Nad luxemburskou skepsou jazykových expertov z nových členských štátov únie krútia hlavou aj v kabinete slovenského eurokomisára Jána Figeľa, do ktorého rezortu prekladateľské služby patria. "Rozhodne sa žije lepšie tam, a to nielen keď máte deti," hovorí Pinuccia Continova z Figeľovho kabinetu. V únii už pracuje 14 rokov, dva a pol roka na začiatku prežila práve v Luxemburgu. "Bola to jednoducho prvá stanica, potom som prešla do Bruselu."
(zel)
