Tanečnice šepkárku nepotrebujú, herci a speváci áno. Na snímke tanečnice z nového nitrianskeho muzikálu Kabaret s Csongorom Kassaiom v jednej z hlavných úloh.

"Prišlo nás asi dvadsať, dali mi scenár hry, ktorú som potom zhodou okolností ako prvú šepkala aj naostro," hovorí Zuzana Šopíková. "Na konkurze sme nahadzovali texty pánom Vojtekovi a Dóczymu. Neviem, či nás vyberali podľa toho, ako nám rozumieť, alebo ako stíhame, ale vzali ma."

Zdá sa to síce jednoduché, no pri šepkaní ide o maximálnu pohotovosť a rýchle reakcie. "Treba v okamihu zistiť, že niekomu vypadol text. Musím hovoriť zrozumiteľne, mať dobrú výslovnosť. Znamená to aj schopnosť vedieť sa zladiť s hereckým tímom," hovorí šepkárka. Text sleduje po celý čas, hercov pozná už podľa pohybov a počas skúškového obdobia otestuje aj hosťujúcich hercov.

V hľadisku si prítomnosť šepkárky ľudia neuvedomujú, sledujú hru. Samozrejme, veľa závisí od veľkosti a naprojektovania divadelného priestoru. "Na javisku sú zvukové mikrofóny, ale mňa nezachytávajú," vysvetľuje Šopíková.

Nitrianske divadlo má dve šepkárky, na predstaveniach však šepká vždy len jedna. Samostatne zvládajú aj muzikály, ktoré sú v divadle častým repertoárom. Počas skúšok muzikálu sa text učia aj šepkárky, poznajú hudbu, ovládajú melódiu pesničiek, takže vedia do medzipauzy zakričať text, aby herec stihol nastúpiť a pripraviť sa na ďalšiu vetu.

"Slabšie miesta hercov sa ukážu počas skúšok, a potom už viem, kedy a pri ktorom z účinkujúcich mám byť ostražitejšia. Radšej stojím viac vpredu a sledujem si ho," hovorí Šopíková.

Samozrejme, stáva sa, že za celé predstavenie si ani raz nešepne. Býva to vraj väčšinou po premiére, keď sa predtým dva-tri mesiace intenzívne skúša.

A ktorí herci majú problémy s pamäťou? "Je to rôzne, závisí to aj od množstva textu, môže to byť tiež vekom," myslí si šepkárka. "Mladí majú málokedy výpadky, starším občas texty vypadnú, ale oni to vedia povedať vlastnými slovami, takže niekedy ani nezasahujem, lebo viem, že lepšie je, keď sa z toho každý vymotá sám."