vecí, bráni. Tvrdí, že štát na ňu prenáša zodpovednosť bez toho, aby zaplatil.
Ak dieťa rodičom zoberú, pred detským domovom by mala dostať prednosť nová profesionálna rodina. Do začiatku roka 2007 by každé dieťa do jedného roka veku a do začiatku roka 2009 už každé dieťa do troch rokov veku malo skončiť v takejto rodine.
Štátny tajomník rezortu práce Miroslav Beblavý hovorí, že prioritou ministerstva sa stávajú deti. Mimovládne organizácie, ktoré pracujú s deťmi v domovoch, zmenu vítajú, Marek Roháček zo združenia Návrat potvrdil, že ministerstvo má väčší záujem o túto oblasť. Obáva sa však, ako si s novými úlohami poradí samospráva, na ktorej plecia padá pomoc rodinám v kríze. Najmä terénnu sociálnu prácu si podľa Roháčka budú samosprávy a štát prehadzovať, pričom obom chýbajú skúsenosti.
Starostka Božena Kováčová, ktorá má v predsedníctve Združenia miest a obcí na starosti sociálne veci, hovorí, že obce budú bojovať, aby sociálnoprávna ochrana a pomoc neboli závislé iba od ich rozpočtov. "Štát presúva kompetencie, ale nepresúva peniaze, tie iba sľubuje." Kritizuje, že v štátnom rozpočte nie sú vyčlenené peniaze na povinnosti v sociálnej oblasti. Obáva sa, že ich obce budú platiť iba z daní, ktoré vyberú na svojom území.
Ministerstvo argumentuje, že nejde o nové povinnosti, iba o podrobnejšie rozpracovanie úloh, ktoré mala samospráva zabezpečovať už dnes. Samospráva má zriaďovať krízové centrá, domovy sociálnych služieb pre deti, podieľať sa na starostlivosti o deti v domovoch aj na terénnej sociálnej práci.
Nový je príspevok na dopravu, ktorý majú samosprávy poskytovať rodičom, aby mohli cestovať za svojimi deťmi v domovoch. "Samospráva ho môže alebo nemusí poskytovať," povedal hovorca ministerstva Martin Danko. Na dieťa sa ročne počíta so sumou 1500 korún, samosprávy by to v tomto roku stálo šesť miliónov, čo podľa Danka pre ne "nemôže predstavovať zásadný problém".
Príspevky na osamostatnenie detí z domovov či na ich vreckové spolufinancuje štát, obce by tento rok vyšli na 459-tisíc korún. "Neexistujú zásadné dôvody, pre ktoré by ZMOS malo zotrvávať na negatívnom postoji k návrhu zákona," povedal Danko.
"Obce majú pravdu," tvrdí zas Helena Woleková, riaditeľka Nadácie pre podporu sociálnych zmien Socia. Ak sa má naozaj zmeniť spôsob doterajšej sociálnej práce smerom k prevencii a práci s rodinou, obce majú podľa nej najdôležitejšiu úlohu, ale chýbajú im kvalifikovaní ľudia aj peniaze. Zákon o sociálnoprávnej ochrane neexistoval, keď sa hovorilo o fiškálnej decentralizácii, preto sa na tieto služby peniaze nevyčlenili, upozorňuje Woleková.
(haj)
