Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Tsunami hrozí aj v Stredozemnom mori

Tsunami nehrozia iba vo vzdialených krajinách, ale i v Európe. Napríklad vo východnej časti Stredozemného mora vrátane Grécka a jeho ostrovov, kde svoje dovolenky trávi mnoho Slovákov.

Asi 80 percent tsunami na svete vzniká v Tichomorí, 10 percent v Indickom oceáne a necelých 10 percent v oblasti Stredozemia. Tam sa stretávajú africká a eurázijská kontinentálna platňa, ku ktorým sa v jeho východnej časti pridáva menšia anatolská a arabská platňa. Ničivé prívalové vlny zasiahnu niektorú časť Stredomoria zhruba raz za 50 rokov. "Nebezpečie tsunami je v oblasti Stredozemného mora úplne reálne," hovorí český geológ Václav Cílek.

Z histórie máme správy o viacerých stredomorských tsunami, ktoré zničili rozkvitajúce mestá a ktoré si vyžiadali tisíce ľudských životov. Posledné tsunami v roku 1956 sa prelialo cez grécky ostrov Amorgos v Egejskom mori a dorazilo až do Egypta. Vlny zabili viac ako 50 ľudí. (Dnes by to asi bolo vďaka turistom viac).

Skryť Vypnúť reklamu

Taliansko či Grécko, ktoré je seizmicky najaktívnejšou časťou Európy, dnes už tiež uvažujú o vybudovaní varovného systému, ktorý by mohol na blížiace sa tsunami upozorniť. Grécki odborníci už mapujú konkrétne miesta, kde by mohli byť súčasti systému rozmiestnené.

Tsunami v Stredozemnom mori by bolo pravdepodobne menej ničivé, zemetrasenia sú tu slabšie a menšia je aj masa vody, ktorou dokážu pohnúť. Vzhľadom na husto obývané pobrežie a rozvinutý turistický priemysel by si však aj tak mohli vyžiadať množstvo obetí.

Tunajšiemu varovnému systému na účinnosti uberú malé vzdialenosti. Vlny sa pri tsunami šíria rýchlosťou 700 - 800, niekedy vraj až 1000 kilometrov za hodinu. Tsunami, ktoré by teoreticky vzniklo pri Kréte, brehy Sicílie aj Izraela zaplaví do hodiny. Systém varovania je napriek tomu podľa odborníkov užitočný. "Možno to varovanie dorazí až dvadsať minút pred vlnami, ale tých dvadsať minút môže byť rozhodujúcich," tvrdí Cílek.

Skryť Vypnúť reklamu

Opäť však nejde iba o prístroje. V Stredozemí a okolo Indického oceánu je tsunami nebezpečnejšie aj pre to, že je pomerne zriedkavé. V Japonsku je naopak časté, ľudia sú na tsunami pripravení a vedia, ako v prípade hrozby konať.

Predzvesťou príchodu tsunami je napríklad to, že sa more náhle stiahne od pobrežia až na niekoľko stoviek metrov. V Indii a na Srí Lanke to ľudia využili na to, že poslali deti na pláže zozbierať ryby, ktoré tam more zanechalo. Japonci naopak dobre vedia, že je v takomto prípade nutné brať nohy na plecia.

Zem sa ešte stále trasie

MELBOURNE - Dva týždne po tom, čo silné zemetrasenie pri Sumatre vyvolalo ničivú vlnu tsunami v Indickom oceáne, sa zemeguľa ako celok ešte stále chveje. Oznámili to včera odborníci z Austrálskej národnej univerzity.

Skryť Vypnúť reklamu

Prirovnali to k zvonu: ten sa chveje ešte dlhý čas potom, čo prestal vydávať zvuky. "Nie sú to otrasy, ktoré by vás zhodili zo stoličky, ale stále ešte dosahujú hodnoty, ktoré prístroje dokážu bez problémov zmerať," povedal Herb McQueen.

Bezprostredne po zemetrasení, ktoré dosiahlo deviaty stupeň a bolo najsilnejšie za posledných 40 rokov, sa oscilácia zemského povrchu pohybovala v rozpätí medzi 20 a 30 centimetrami.

Chvenie prekračuje úroveň základnej vibrácie, ktorú Zem vydáva normálne. Potrvá pravdepodobne ešte niekoľko týždňov, postupne však slabne. Pohyby tohto rozsahu však nie sú pre zemský povrch až také neobyčajné - môže ho vyvolať aj slapový pohyb daný obiehaním Mesiaca okolo Zeme.

Meracia základňa Austrálskej národnej univerzity je umiestnená v masívnej pivnici v observatóriu Mount Stromlo neďaleko hlavného mesta Canberra. Je súčasťou celosvetovej siete geodynamických staníc vytvorených po veľkých zemetraseniach v 60. rokoch minulého storočia.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa mnohých odborníkov zemetrasenie o niečo zrýchlilo rotáciu Zeme, teda o zlomok sekundy skrátilo deň. (čtk)


Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  2. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  3. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  4. Magazín SME Ženy už v predaji
  5. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  6. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  7. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  8. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  9. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  10. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 904
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 049
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 794
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 787
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 651
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 646
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 066
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 488
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 336
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 169
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu