Existujú autori i odborníci, ktorí sa orientujú v autorskom zázemí a majú skúsenosti v jeho rozširovaní, hovorí sa im dramaturgovia. A hoci vo Veľkej Británii až teraz objavujú túto funkciu a vytvárajú jej priestor, na Slovensku sa, naopak, táto funkcia začína buď úplne strácať, alebo začína meniť svoju úlohu. A v tomto procese sa vytráca aj pôvodná tvorba.
Jedinou inštitúciou s dramaturgickou "stajňou" a s príslušným autorským zázemím je u nás Slovenský rozhlas, ktorý tak vychováva nových autorov i udržuje toto zázemie v pohotovosti aj pre iné médiá, ako je divadlo alebo televízia.
Slovenský rozhlas informoval, že počas koncoročných sviatkov odvysielal v rámci dramatickej tvorby spolu 67 relácií, z toho 25 premiér a 42 repríz. Z celkovej tvorby je 53 pôvodných slovenských a 14 zahraničných. Všetko je však relatívne: okrem piatich dielov seriálu Oľgy Duhanovej a Evy Veselej o legende slovenskej populárnej hudby Františkovi Krištofovi Veselom Aj bez fraku som Veselý (dramaturgia Viera Remeňová, réžia Martin Bendík), premiéry pôvodných hier, mimo úprav a adaptácií na motívy iných diel, boli tri.
Estetika je v oku, nie v objekte, povedal jeden fotograf. To, čo sa deje v hre Pauly Sabolovej-Jelínkovej Pohľad do hmly (dramaturgia Vanda Feriancová, réžia Peter Jezný), deje sa tak blízko, že počujeme kašľať a sipieť na smrť chorého otca. Skoro počujeme jeho úpornú snahu vzbudiť lásku u svojej dcéry, ktorú po rokoch spoznáva a zároveň na tej istej (železničnej) trati opúšťa, lebo ako hovorí dcére: "Zásadná chyba. Súcit a láska nejdú dokopy. Ako sólovky sú to ušľachtilé city, ale keď ich začneš miešať, je z toho kočkopes." To je médium rozhlasu, pohľad z nehlučného balóna, ale z takej blízkosti, že počuť, ako sa vietor obtiera o povrch objektu.
Od vianočného ponorenia sa do hodnôt cez bilančné témy sa váhy prechýlili k vtipným bonmotom, nezvyčajnému humoru i nápaditej zvukohre až k čarovaniu pod názvom Netopiere a iné lietajúce myši (autor Jozef Lenhart, dramaturgia Ján Uličiansky, réžia Robo Horňák). "Vždy sa tvár podľa okolností; medzi múdrymi ako múdry, medzi hlupákmi ako hlúpy a medzi bláznami ako blázon," sumarizuje hlavná postava Krišpín. A tajomná stará dáma Šarlotka mu kontruje: "Niekedy touto svojou posadnutosťou dokázal unaviť, ale keď sa človek sústredil na jeho zápal v očiach a prestal ho počúvať, musel ho milovať."
Toľko z čerešničiek, trio pôvodných hier dopĺňa Čo som videla pri jazere Jany Bodnárovej (relácia Dobrú noc, deti!, dramaturgia Beata Panáková, réžia Milena Lukáčová ) .
Rozhlas a jeho Rádio Devín zamerané na umelecké programy - ťažko si predstaviť vhodnejšieho partnera do sviatočnej hodnotiacej atmosféry. Škoda len, že vo svojej propagácii nie je cielenejší a nevyužíva na ňu napríklad aj pre tie účely vydávaný magazín.
