V roku 1890 sa v Spojených štátoch konalo v poradí jedenáste sčítanie ľudu. Roky predtým sa robilo klasickými a zaužívanými metódami a jeho vyhodnocovanie trvalo i desať rokov. Vďaka sčítacím strojom na dierne štítky, ktoré v roku 1882 vynašiel mladý inžinier Herman Hollerith, však dotazníky 65 miliónov obyvateľov spracovali a vyhodnotili už za 4 týždne. Bol to prvý veľký krok k dnešnej výpočtovej technike. Hollerith zomrel 17. novembra 1929, pred 75 rokmi.

Prvý počítací stroj s tlačou výsledkov skonštruoval Američan William Seward Burrougs. Číslice sa vkladali do stroja ručne cez klávesnicu a bol to zdĺhavý a časovo náročný postup.

Myšlienkou mechanizácie vždy rovnako prebiehajúcich pracovných úkonov sa zaoberali už fyzici Leibniz a Pascal, ani jeden z ich vynálezov však nezaznamenal veľký úspech. Toho sa dočkal až Hollerith, keď mal 27 rokov. 23. septembra 1884 si dal patentovať stroj na dierne štítky, ktorý dokázal rátať až dvakrát rýchlejšie ako človek. Mladý Hollerith už od útleho veku prejavoval mimoriadny záujem o prírodné vedy. Vyštudoval na Kolumbijskej univerzite a nastúpil ako asistent profesora, ktorý bol hlavným odborným znalcom pri desiatom sčítaní ľudu v roku 1880. Aj napriek veľkému množstvu pomocných síl trvalo vyhodnotenie dotazníkov takmer 10 rokov. Výsledky boli známe až v čase, keď už prebiehalo 11. sčítanie.

Nik nevie, ako prišiel Hollerith na nápad s diernym štítkom, no zrejme ho k tomu doviedlo to, čo videl pri vyhodnocovaní výsledkov. Aby sa také čosi už nezopakovalo, vymyslel systém diernych štítkov veľkých ako vtedajšie dolárové bankovky. Každý štítok rozdelil vodorovnými riadkami a kolmými stĺpcami, čím na nich vznikli malé štvorčeky definované svojou polohou v riadku a stĺpci. V každom štvorčeku mohol byť zaznamenaný iba jeden znak - písmeno alebo číslo. Ich kombináciou sa dali vyjadriť napríklad údaje o rodinnom stave, výrobe či účtovníctve.

Stroj vyhodnocoval iba slová "áno" a "nie" v závislosti od toho, či bol v štítku otvor vydierovaný, alebo nie. Kódovaným dierovaním štítku bolo možné uložiť do pamäte počítača všetko, otázku však bolo potrebné stroju zadať.

Hollerith na uľahčenie práce skonštruoval snímaciu skrinku, ktorá bola pre každý štvorček vybavená pružným dotykovým hrotom. Podľa otvorov, do ktorých hroty zapadli, sa ukladali všetky dôležité údaje do pamäťového zariadenia počítača v zakódovanej podobe, a tak ich bolo možné roztriediť a sčítať.

Išlo o veľkú vec, americká vláda však chcel stroj najskôr otestovať. Hollerith dostal za úlohu zrátať údaje zo štyroch obvodov mesta St. Louis. Jeden z jeho súperov zvládol úlohu klasickou-ručnou metódou za 45 hodín a druhý za 55 a pol hodiny. Hollerithovi na to stačilo 5 hodín a 28 minút. Zo "súboja" vyšiel ako suverénny víťaz.

Vláda už potom Hollerithovi zverila celé 11. sčítanie ľudu. Na 43 Hollerithových sčítacích strojoch spracovali prostredníctvom diernych štítkov dotazníky približne 65 miliónov obyvateľov. Výsledky sčítania boli známe už za 4 týždne.

Všetci pochopili, že Hollerithov vynález usporí ľudstvu veľa času a vynaloženej práce. Stroje preto čoskoro našli uplatnenie nielen v kanceláriách úradov a v obchodoch, ale aj v továrenských halách priemyselných podnikov.

V roku 1890 sa stal Hollerith čestným doktorom Kolumbijskej univerzity. Jeho firmy roztrúsené po celom svete sa v roku 1910 spojili s americkou firmou IBM, ktorá v tom čase ovládala celosvetový trh.

Sčítacie stroje s diernym štítkom sa dnes premenili na rafinované počítače s pamäťovými jednotkami a programovacou technikou s kapacitami, o akých sa vtedajším ľuďom ani len nesnívalo.

Zajtra - Louis Daguerre a fotografovanie

Autor: ZUZANA VARENIČOVÁ