voľnej pauze sa najprv Bernady opäť postavil medzi žrde v zápase Slovenského pohára s Rimavskou Sobotou a v sobotu dostal od trénera Pavla Vrbu dôveru i v lige.
Určite vám pred stretnutím v Ružomberku prebleskol hlavou ten nešťastný skrat z prvého vzájomného súboja. Alebo nie?
Už som nechcel na to myslieť. V prvom rade som sa snažil sústrediť na čo najlepší výkon. Na druhej strane je pravda, že boli určité obavy z toho, ako ma diváci na štadióne prijmú. Bol som však veľmi príjemne prekvapený, že obecenstvo sa zachovalo maximálne korektne.
Hovorili ste pred zápasom alebo po ňom s Mariánom Hadom?
Pozdravili sme sa a navzájom popriali v ďalšej kariére veľa úspechov. Ešte raz som sa mu ospravedlnil a tým už celú záležitosť považujem za uzatvorenú.
Ako ste videli zápas, ktorý ukončil ružomberskú šnúru deviatich stretnutí bez prehry?
Nechcem povedať, že do Ružomberka sme išli s obrannou taktikou, ale skôr s úmyslom prežiť jeho očakávaný tlak v úvode, čakať na našu šancu a z nejakých kontier udrieť. V druhom polčase sa nám podarilo dať gól po štandardnej situácii. Po ňom sme sa nechali trochu zatlačiť a prišlo vyrovnanie. Vďaka gólu z brejku sa nám však, našťastie, podarilo získať všetky tri body. Hlavne v druhej polovici sme hrali veľmi dobre. Súpera sme nepustili do žiadnej vyloženej šance. Naši chlapci veľmi dobre pracovali v obrane. Dokázali pokryť nebezpečných hrotových útočníkov Ružomberka a poradili si aj s behavými a technickými stredopoliarmi súpera.
Čo poviete k inkasovanému gólu?
Tá strela smerovala do úplne inej strany. Obtrela sa o Paľa Vavríka, čím zmenila smer. Bol som už v pohybe, takže som nestihol zareagovať.
Čo vás v tej chvíli napadlo?
Že je to smola s takýmto nešťastným gólom prísť o vedenie. Na druhej strane bolo 1:0, a tým stále všetko otvorené.
Čiže s vaším návratom do ligy ste maximálne spokojný?
Určite. Veď Púchov len tak vonku nezvykne vyhrávať.
