ávaná od tých najbližších? Keď nie sú deti v rodine zvyknuté na poďakovanie, poprosenie, priznanie si chyby, ako a kde sa to majú naučiť? Čím sú deti staršie, tým viac skúšajú na svojich rodičov, čo ešte môžu a čo už nie, koľko toho ešte tí „starí“ znesú. Alebo ak mladým už nestačí pokúšať len svojich rodičov, chcú to skúsiť aj inde.
Všímajte si trošku viac svoje deti, možno im stačí málo, nežné pohladenie, pár milých slov od mamy, alebo ich pochváľte. Aj takéto maličkosti nás dokážu potešiť a vďaka tomu sme si istí, že vám nie sme ľahostajní. Skúste ísť hneď teraz za svojimi deťmi a povedzte im, ako ich máte radi, alebo že ste radi, že ich máte, pretože bez nich by bol váš život prázdny. Že je to ťažké? Tak sa o to aspoň pokúste.
KATARÍNA BENKOVSKÁ, Bratislava
