"Želala by som si, aby mali v Spojených štátoch nejakú technológiu, aby pre neho vyrobili špeciálnu injekciu, ktorá by mu zabila mozog. Aby nemohol myslieť, ale udržiavala ho nažive v dlhom prežívaní. Musí predsa existovať spôsob, ako ho nechať ozaj trpieť," hovorí Kati Hamádíová o tom, ako si predstavuje trest pre Saddáma Husajna.

Štyridsaťjedenročnej matke troch detí zabili Saddámovi prisluhovači manžela aj brata a dnes si len ťažko dokáže predstaviť mučenie, ktoré by mohlo bývalého diktátora potrestať za všetko zlo. "Keby ho pochovali zaživa, ešte stále by umrel veľmi rýchlo."

Kati Hamádíová je ticho hovoriaca žena zo stredostavovskej bagdadskej rodiny a ešte si pamätá obdobie, ktoré rozhodne nebolo takto radikálne. Po pokojnej výchove v sunnitskej moslimskej rodine a troch rokoch na univerzite učila arabčinu, fyziku a náboženstvo na strednej škole a bola radovou členkou Saddámovej strany Baas. Vydala sa a mala deti.

V roku 1986 jej dvadsaťjedenročný brat, maznáčik rodičov, prišiel na opuštiak z vojenskej služby. Bol zničený a dobitý a lekári si ho nechali v nemocnici. "Prišli ľudia od tajnej polície. Hovorili, že sa oneskoril s návratom k jednotke. Odviedli ho a popravili," spomína a slzy jej tečú po lícach. "Otec zomrel od žiaľu o tri mesiace a matka toľko plakala, až oslepla."

Nejaký čas sa Kati bála, že sa z toho zblázni. Odišla zo strany Baas a začala dostávať výhražné listy, že zradila. Prišla o prácu.

Vo chvíli, keď mala pocit, že sa konečne začína spamätávať zo smrti brata, odviedli do armády jej muža. Ako mnohí ďalší, ktorí sa nechceli stať terčom pre delá, dezertoval. Odvtedy o ňom nikto nepočul a pravdepodobne je mŕtvy.

Hovorí, že Baas a Saddám jej zničili život a chcela by im to vrátiť. Napriek tomu uznáva, že iracký súd nie je zlý nápad. "Odhalí sa jeho vražedná minulosť a Iračania budú počuť, za čo všetko sa musí zodpovedať. Problém je, že si nemyslím, že dostane trest smrti. Baasisti ho nejako ochránia." (reuters)