FOTO - REUTERS
BAGDAD - "Volám sa Saddám Husajn a som prezident Iraku," povedal včera bývalý diktátor pred špeciálnym irackým tribunálom. Sudca ho obvinil z napadnutia Kuvajtu, vraždenia politických a náboženských odporcov.
Bol to len začiatok súdneho procesu, ktorý by sa mal vyrovnať s 35 rokmi brutálnej vlády Saddámovho režimu. Jeho obeťou bolo podľa ľudskoprávnych organizácií viac ako 300 000 ľudí.
Saddám schudol, ale vyzeral oddýchnutý, zdravý a sebaistý. Novinári, ktorí boli na súde však hovoria, že má zlomený hlas.
Podobne ako mnohí ďalší bývalí diktátori aj on odmietol súd a označil ho za divadlo. Obvinenia nepodpísal. "Kto ste? Ja som iracký prezident, pod akú jurisdikciu spadá tento súd?"
V bielej košeli a sivom obleku, so zastrihnutou bradou a neuveriteľne čiernymi vlasmi a obočím sudcovi, ktorému sa miestami smial do tváre, povedal aj, koho by mal súdiť: "Skutočným zločincom je George Bush."
Saddámov dvadsaťčlenný tím zahraničných právnikov tvrdí, že súd nemôže byť spravodlivý a je celý omylom. Saddám Husajn je podľa nich naďalej irackým prezidentom, ktorého zvrhla americká "nelegitímna invázia", a preto má stále imunitu.
Na súd ho priviezla americká vojenská helikoptéra, potom ho preložili do obrneného autobusu. Do jedného z jeho vlastných palácov, z ktorého je dnes prísne strážený súd, ho s putami na rukách a reťazou okolo pásu voviedli dvaja irackí vojaci. V súdnej miestnosti mu putá aj reťaz dali dole. Sedel tvárou oproti sudcovi, za ktorým boli vybraní novinári a kamery.
Napriek pol roku v americkom zajatí na neznámom mieste vyzeral plne koncentrovaný a odhodlaný brániť sa. Robil si poznámky a rýchlo odpovedal na sudcove otázky.
Keď ho obvinil z okupácie Kuvajtu, ktorá viedla k prvej vojne v zálive v roku 1991, s opovrhujúcim úsmevom povedal: "Ako môžete ako Iračan niečo také povedať? Nebola to okupácia. Urobil som to v záujme Iračanov, pretože tí psi znižovali cenu ropy." Sudca ho okríkol, aby sa pred súdom správal slušne a dával si pozor na jazyk.
Saddám sa dištancoval aj od plynového útoku na kurdské mesto Halabdža, pri ktorom v roku 1988 zomrelo 5000 ľudí. "Áno, počul som o tom z médií."
Na Saddáma museli Iračania čakať viac ako pol roka. Od jeho decembrového zajatia ho nik nevidel. Nevedelo sa, v akom je stave, ani či ľutuje zverstvá, ktoré nariadil. Po včerajšku je jasné, že je stále tým istým diktátorom. Jediným prekvapením je, že do svojho slovníka zaradil slovíčko prosím.
Saddám včera odmietol súd, lebo nemal advokátov. Tí sú pripravení v Saudskej Arábii. (kos)
Z čoho ho obvinili
1. Iracká invázia do susedného Kuvajtu 2. augusta 1990, ktorá vyústila do prvej vojny v Perzskom zálive.
2. Zločiny pri brutálnom potlačení kurdského a šíitskeho povstania na severe a juhu krajiny v marci 1991.
3. Likvidačná operácia Anfal proti Kurdom na severe Iraku v roku 1988, pri ktorej podľa BBC zahynulo do roku 1993 viac ako 200-tisíc ľudí.
4. Použitie chemických zbraní pri bombardovaní kurdského mestečka Halabdža 17. marca 1988, pri ktorom zahynulo 5000 ľudí.
5. Popravy politických aktivistov, ktorí sa stavali proti jeho režimu, počas uplynulých 30 rokov.
6. Zabitie 5000 až 8000 obyvateľov domovskej oblasti vodcu Demokratickej strany Kurdistanu (KDP) Masúda Barzániho v roku 1983.
7. Popravy duchovných hodnostárov v roku 1974, keď bol Saddám Husajn ešte viceprezidentom. Dal zatknúť a popraviť mnohých členov šíitského i sunnitského kléru, ktorí sa stavali proti politike Saddámovho klanu, nechal aj v rokoch 1969, 1977 a 1979. (čtk)
