Šéfredaktor Gazety Wyborcza Adam Michnik hovorí, prečo noviny musia informovať o úplatkoch, Iraku a slovenských prezidentských voľbách Pred rokom a pol zverejnil šéfredaktor poľského denníka Gazeta Wyborcza ADAM MICHNIK nahrávku. Filmový producent Lew Rywin mu na nej ponúkal zmenu mediálneho zákona, veľmi výhodnú pre vydavateľstvo Agora, ktoré Gazetu vydáva. Odvolával sa pritom na "skupinu, ktorá má v rukách moc" a dobré kontakty s ľuďmi okolo vtedajšieho premiéra Leszka Millera. Rywin za to chcel 17,5 milióna dolárov. Odvtedy sa v Poľsku veľa zmenilo. Na pôde parlamentu skončila svoju prácu prvá vyšetrovacia komisia v moderných dejinách krajiny, Rywina odsúdil varšavský súd na dva a pol roka, premiér Miller už nie je premiérom, Poľsko má novú vládu a na krku možno čoskoro predčasné voľby.
Ako sa cíti novinár, ktorý odhalil najväčší korupčný škandál v novodobých dejinách Poľska, ktorý zatriasol politickou scénou a prispel k pádu vlády?
Nemyslím, že vláda padla pre Rywingate. Padla pre vlastné chyby. Bývalý premiér Leszek Miller urobil zásadnú chybu, keď príliš dôveroval ľudom zo svojho okolia.
Takže mal okolo seba zlých ľudí?
To ste povedali vy. Ja by som to zmiernil: v jeho okolí boli ľudia, ktorí si tam nezaslúžili byť. Povedal som to bývalému premiérovi, vypovedal som takto aj pred špeciálnou parlamentnou komisiou a zopakujem to aj vám. Boli to ľudia, ktorí klamali pred komisiou a manipulovali pri príprave mediálneho zákona. O to ťažšie sa mi to hovorí, lebo som upozorňoval Millera, ktorého si veľmi vážim: dávaj si pozor a never tým ľudom, lebo ťa klamú. Ale on nebol schopný tomu uveriť a skončilo sa to tak, ako sa to skončilo.
Expremiér Miller pritom hneď na začiatku menil členov svojej vlády a zdalo sa, že si vie urobiť poriadok...
...ale to nikdy neboli ľudia z jeho najbližšieho okolia.
Ako napríklad ministerka kultúry Aleksandra Jakubowska, ktorá bola zodpovedná za tvorbu mediálneho zákona?
Absolútne jej dôveroval. Ani mne by nenapadlo, že osoba, ktorá je spojencom premiéra, by bola viac lojálna voči ľuďom z mediálneho prostredia a konala za chrbtom premiéra.
Ste spokojný s rozsudkom pre filmového producenta Lewa Rywina?
Mňa zaujímala pravda, a nie to, či Rywin pôjde do väzenia.
A bola odhalená pravda?
Bola odhalená počas vyšetrovania parlamentnej komisie. V konečnej správe o afére Rywingate, ktorú vypracovala poslankyňa vládneho Zväzu demokratickej ľavice Anita Blochowiaková, sa však skryla. Súd uznal, že Rywin konal sám a nekonal v mene žiadnej skupinky. Podľa mňa je to absurdná teória: súd mohol povedať, že nemá dôkazy na tvrdenie, že nejaká skupinka existuje. Mňa samého súd dvakrát odsúdil a ukázalo sa, že súd rozhodol zle. Som v tej výnimočnej situácii, že môžem o jeho rozsudku pochybovať.
Stačí vám teda, že milióny ľudí videli prácu parlamentnej komisie v priamom prenose?
To je tá satisfakcia a veľká lekcia demokracie. Ľudia si mohli na základe odpovedí politikov sami urobiť úsudok. Rozhodujúci nebol ani výsledok súdu, ani správa poslankyne Blochowiakovej, ktorá vlastne kompromituje Zväz demokratickej ľavice. Rywin povedal, že prišiel po úplatok pre zväz. Tomu som nikdy neveril, ale v momente, keď Zväz demokratickej ľavice v parlamente odsúhlasí správu poslankyne Blochowiakovej, to bude jasný dôkaz, že strana bola zapletená do aféry Rywingate.
Prečo?
Myslím si, že na okraji Zväzu demokratickej ľavice vzniklo kriminálne krídlo a ak strana správu odsúhlasí, tak to znamená, že toto krídlo akceptuje. A chce ho ochraňovať.
Vráťme sa ešte k práci parlamentnej komisie, ktorú v televízii sledovali milióny Poliakov. Politici na základe svojich vystúpení prudko získavali alebo strácali popularitu. Nebol to istý druh reality šou?
Som veľmi smutný z tejto otázky. Keď hovoríte o reality šou, tak to porovnávate s Big Brother, a to znamená, že prácu komisie znehodnocujete a zosmiešňujete. Každé zasadnutie parlamentu alebo súdu by potom mohlo byť reality šou. Ale v reality šou ide o šou a v komisii išlo o realitu, to je ten rozdiel. Všetci, ktorí chcú zosmiešniť prácu komisie, zosmiešňujú demokratické procedúry. Ja si myslím, že je to víťazstvo demokracie.
Prenosy však ukázali, že niektorí politici sú naozaj nevzdelaní ľudia.
To už ľudia vedeli predtým a teraz uvideli pravdu v priamom prenose. Poliaci majú voliť pravdu, aj tú čiernu. Aj život je šou. Lev Tolstoj povedal, že ak sa na akt milovania pozeráte zboku, vyzerá to veľmi smiešne. Ale rodia sa z toho deti. Aj práca komisie mohla vyzerať smiešne, ale bude z toho zdravé dieťa - demokracia.
Znova by ste zverejnili nahrávku, na ktorej Rywin žiada úplatok?
Jednoznačne áno.
Pýtame sa, pretože krátko po vypuknutí aféry ste povedali, že ak by ste vedeli, čo to spôsobí, veľmi by ste to zvažovali.
Veľmi som to zvážil a hovorím áno.
Myslíte si, že je Poľsko po Rywingate lepšie?
Z krátkodobého hľadiska aféra pokazila vnútropolitickú scénu, lebo zrazu vznikol dojem degenerácie politiky a vzťahu medzi politikmi a biznismenmi. Z dlhodobého hľadiska sa to však muselo stať. Veľa ľudí, aj expremiér Miller, mi vyčítalo že to Gazeta Wyborcza uverejnila. Ja som mu však stále hovoril - my sme röntgen. Keď sa na röntgene robí snímka pľúc a zistí sa, že máte tuberkulózu alebo rakovinu, tak nie je na vine röntgen. Žiadne noviny, ktoré chcú byť dôveryhodné, nemôžu takúto vec zamiesť pod koberec. To, že iní zametali, to je ich vec.
A čo nová poľská vláda. Bude lepšia?
Podľa jej zloženia si myslím, že je kompetentná, profesionálna a hlavne úprimná. To je pre mňa veľmi dôležité.
To znamená, že predchádzajúca vláda nebola úprimná?
Mám veľa osobných sympatií k Leszkovi Millerovi, jeho najväčším hriechom počas prvých ôsmich mesiacov jeho vlády bola neuveriteľná arogancia. Zatočila sa mu hlava z úspechu a neskôr to bola istá filozofia a podľa mňa úplne absurdná, že ak niekto nie je právoplatne odsúdený, tak nie je dôvod na rezignáciu. Tento princíp funguje v súdnom procese, ale nie v politike. Keď sú vážne pochybnosti, ktoré formulujú dôležití ľudia, tak by minister mal podať demisiu, inak ťahá ku dnu samotného premiéra. Hoci premiér nebol neúprimný a skorumpovaný, dostal sa do pasce tohto zmýšľania. A celý vládnuci systém potom spočíval vo veľkej miere na tolerancii voči korupcii.
Čakajú Poľsko predčasné voľby?
To nevie nikto. V záujme Poľska je, aby vydržala rok. Ale poľská politická scéne je dnes taká domotaná a taká iracionálna, že tu je možné všetko. Z môjho uhla pohľadu by bol optimálny termín volieb neskorá jar budúceho roka.
Čo by sa stalo, keby voľby vyhral Lepper?
O tom ani nehovorme.
Prečo? Nevyhrá?
Dúfam, že nevyhrá, ale keby sa to stalo, úplne by to Poľsko skompromitovalo.
Možno by dopadol ako Haider a jeho popularita by po vstupe do vlády klesla.
To neviem, pre mňa Haiderov úspech znamená predovšetkým strašnú kompromitáciu Rakúska a nechcel by som, aby sa to zopakovalo v Poľsku.
Myslíte, že zvíťazí opozičná Občianska platforma, ktorá vyhlásila Lepperovi boj?
Neviem, ale dúfam, že zvíťazí Poľsko a nezopakuje chybu Nemcov spred 70 rokov, ktorí nepochopili narastajúcu moc NSDAP a Hitlera.
Vnútropolitické problémy a menšinové vlády netrápia len Poľsko a Slovensko, ale aj väčšinu nových členských krajín Európskej únie. Neohrozí to fungovanie 25-člennej únie?
Neohrozí, my sa stále učíme demokracii a ide nám to stále lepšie. Napríklad prezidentské voľby na Slovensku boli na jednej strane katastrofou, ale na druhej strane to, že v druhom kole vyhral Gašparovič nad Mečiarom o dvadsať percent, ukazuje, že Slováci sa správajú veľmi racionálne.
Nezvolili len menšie zlo?
To nie je dobrý pojem, treba to povedať inak: zbavili sa Mečiara, symbolu zlého Slovenska. Zvíťazil triezvy úsudok. Zle bolo to, že počas prvého kola volieb odišlo toľko Slovákov na víkend namiesto toho, aby išli voliť.
Nemyslíte si, že mnohí nevolili Kukana na protest proti dnešnej vláde?
Pravdepodobne áno. Keby som bol Slovákom ja, hlasoval by som v prvom kole za Bútoru a v druhom za Gašparoviča. Je tu totiž istý fenomén arogancie moci, ak tomu dobre rozumiem. Vláda podcenila voličov, nevedela sa dohodnúť sama medzi sebou a nevnímala verejnú mienku. A to je dôležitá lekcia demokracie pre Slovensko: verejnú mienku nemožno ignorovať.
Ako ste vnímali odporúčanie vlády nejsť voliť?
Kompletný idiotizmus. Voľby či referendum sú základy demokracie, a nie preto sme bojovali za demokraciu, aby sme teraz hovorili, že nástroje demokracie netreba používať. Vláda nemala nabádať na bojkot demokratického nástroja, lebo ona sama má demokratický mandát.
Na Slovensku už zaznel podobný scenár ako v Poľsku, aby premiér Dzurinda po vstupe do únie odstúpil. Pomohlo by to Slovensku?
Vážim si vášho premiéra, ale nie som expert, aby som na túto otázku odpovedal.
Expremiér Miller ešte pred odchodom vyzval na diskusiu o zotrvaní poľských vojsk v Iraku. Odvtedy sa zdá, že otázka už nestojí ČI, ale KEDY.
Nikdy sme nechceli v Iraku ostať navždy, a to sa nezmenilo. Keď nás naši spojenci Američania oslovili, odpovedali sme áno. Celá filozofia demokratického Poľska je postavená na nesúhlase s totalitarizmom a diktatúrou. A režim Saddáma Husajna bol diktatúrou. Keď totalitná diktatúra odchádza, na jej miesto príde vákuum a po páde Husajna prišli na jeho miesto takí ako Sadr. Dnes nemôžeme odísť z Iraku a odovzdať krajinu banditom. Netvrdím však, že by tam mali ostať Poliaci a hovorím to isté, čo môj prezident, aby sa o to postarala OSN. Nemôžeme zopakovať španielsku chybu.
Vyzerá to však tak, akoby víťazili teroristi. Diskusia o zotrvaní vojsk v Iraku sa začala až po útoku 11. marca v Madride a rozhodnutí španielskej vlády stiahnuť sa.
A to je chyba, ktorú nemôžeme zopakovať. Nesmie vzniknúť dojem, že ak teroristi odpália bombu, tak my cúvneme. S teroristami treba bojovať, a nie im ustupovať. Sú to zločinci a vypovedali vojnu našim spoločným demokratickým hodnotám.
A čo verejná mienka?
Žiadna spoločnosť nie je za to, aby umierali bratia a synovia v exotickej krajine na Blízkom východe, ale vláda nie je na to, aby pozerala na prieskumy verejnej mienky. Musí sa správať zodpovedne vo svetovom rozmere. Miller povedal pravdu, že musíme brať do úvahy rôzne scenáre, nemôžeme odchádzať z Iraku ako Američania z Vietnamu - vrtuľníkom zo strechy veľvyslanectva. Opakujem - ostávame v Iraku, kým to bude potrebné.
Autor: MIRIAM ZSILLEOVÁMALGORZATA WOJCIESZYNSKA
