Nemecký kancelár Schröder vidí za presúvaním výroby zo západných krajín únie na Východ daňový dumping pristupujúcich štátov. Nemeckí priemyselníci hovoria, že sa im tu lepšie podniká vďaka lacnej pracovnej sile ochotnej pracovať dlhšie ako u nich doma. Výsledok: zamestnanosť v Nemecku stagnuje, u nás rastie.
ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
BRATISLAVA - Úspešné zahraničné koncerny láka do východných krajín okrem nízkych platov aj dlhší pracovný týždeň. Ľudia v menej rozvinutých štátoch sú totiž za menej peňazí ochotní pracovať dlhšie. V strednodobom horizonte to Východu prinesie zvýšenie blahobytu, naopak, Západu hrozí stagnácia životnej úrovne.
V snahe pribrzdiť masívny odlev pracovných miest na Východ navrhuje výkonný riaditeľ nemeckého obrieho koncernu Siemens Heinrich von Pierer pritlačiť odbory na Západe k súhlasu na predĺženie pracovného času. Siemens je dnes jednou zo spoločností, ktoré presúvajú prácu na Východ po tisíckach.
"Na stretnutí som zamestnancom odkázal, že musíme za rovnaké peniaze pracovať viac," citoval Pierera nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. Siemens spolu s inými koncernmi našiel úrodnú pôdu pre lacné, a teda aj efektívnejšie podnikanie v krajinách, ktoré do Európskej únie ešte len vstupujú, a v Ázii.
Najväčší nemecký odborový zväz IG Metall na návrh zvýšiť pracovný čas reagoval hrozbou štrajku. Odborárom sa nepáči myšlienka, že by sa mal pracovný čas zvýšiť z 35 na 40 hodín týždenne bez nároku na príplatky za nadčasy. Rozdiely v pomere pracovného času k platom medzi starými a novými členmi únie tak pravdepodobne zostanú ďalej priepastné.
Podľa najnovšieho prieskumu štatistického úradu Eurostat je pracovný čas v desiatich pristupujúcich krajinách oproti dnešnej európskej pätnástke dlhší len mierne. V tejto štatistike sú však zarátané aj nadčasy, ktoré sú rovnako ako normálne platy na Západe oveľa drahšie ako napríklad v Česku alebo na Slovensku.
Hoci podľa ekonómov dlhší pracovný čas Slovensku v lákaní nových zamestnávateľov pomáha, slovenskí odborári stále trvajú na jeho skrátení. Podľa odborového predáka Ivana Saktora je to celoeurópsky problém. Legislatívnym znižovaním pracovného času chcú zvyšovať zamestnanosť. Na otázku, či by sa to neodrazilo v poklese platov, odpovedal: "Rast platov závisí od kolektívnych vyjednávaní v jednotlivých podnikoch. Odbory ako celok budú ďalej tlačiť, aby mzdy rástli."
Hypotetické skrátenie pracovného času by sa na platoch neprejavilo ani podľa zamestnávateľov. "Na zamestnanosť a aj rast miezd však nemá vplyv len obmedzenie maximálneho pracovného času. No s istotou sa dá povedať, že by to bolo čosi, čo obmedzí pružnosť podnikania a tiež slobodnú vôľu ľudí rozhodnúť sa, koľko budú pracovať," hovorí Anton Jura, prezident Republikovej únie zamestnávateľov.
Maximálna dĺžka pracovného času má byť podľa neho obmedzovaná parametrami súvisiacimi s bezpečnou prácou. "Ostatné obmedzenia by mali byť v rukách jednotlivcov. Každý podnikateľ vie, že ak chce obstáť v konkurencii, musí sa prispôsobovať trhu, a to často prináša zvýšené nároky v určitom časovom období aj na zamestnancov," dodal Jura.
Pracovný čas v Európe
krajina hod./týž.
Grécko 44,4
Lotyšsko 43,8
Poľsko 43,4
Česko 43,1
Švajčiarsko 42,7
Slovinsko 42,6
Rumunsko 41,8
Estónsko 41,6
Rakúsko 41,5
Maďarsko 41,4
EÚ 15 41,4
Bulharsko 41,3
Slovensko 41,0
Litva 39,4
