Učiteľky sa nechápavo pozerajú a tie odvážnejšie hovoria: „Kvôli známke, pretože mi to prikazujú osnovy, lebo sa to tak robí…“ Lektor: „Prvá chyba, ktorú robíte, je, že žiakom nevysvetľujete, prečo majú ten sloh písať. V živote predsa nič nerobíme len tak a pre nič za nič. Životopis nepíšeme len tak, rovnako ako sťažnosť či list rodičom.“
Pedagogičky sú zmätené, nechápu, prečo by žiakom mali úlohu zdôvodňovať. Lektor im vysvetľuje rozdiel medzi praktickým životom a tradične ponímanou školou. V tej sa nezvykne diskutovať, tam sa majú plniť rozkazy silnejšieho.
O čosi neskôr majú učiteľky za úlohu z novinového článku vypísať najdôležitejšie body. Pracujú vo dvojiciach a na záver majú výpisky prečítať nahlas. V triede nastáva šum, papier si posúvajú jedna k druhej, žiadna sa však nechce pred ostatnými zosmiešniť. „Ako chcete žiakov viesť ku komunikácii, keď sa jej samy bojíte?“ pýta sa ich lektor.
Tieto víkendové semináre pre učiteľov od roku 1992 organizuje v Čechách občianske združenie Priatelia angažovaného učenia. Vzniklo, aby pomohlo zmeniť učiteľov. Dnes má asi sedemsto členov.
„Keď sa zúčastníte takéhoto stretnutia, máte pocit, že premene školstva nič nestojí v ceste,“ hovorí Zita Marušiaková, učiteľka bratislavskej základnej školy, ktorú do práce v združení zasvätila česká priateľka. „Na seminári všetci chápali, že deti sú rôzne, že každé vníma a učí sa inak, že známkovanie je problematický nástroj. A keď som sa vrátila do reality všedného dňa, uvedomila som si, že o škole sa stále hovorí ako o základe života. Lenže dnešná slovenská škola je už dávno bez života!“
JARMILA HORÁKOVÁ
Tematicky príbuzné článkyŠkola je boj učiteľa a žiaka – kto z koho
Predávkovaný chlapec po telefóne prosil: Pomôžte, nevládzem!
Na detskej záchrannej linke 0800 12 32 32 zvoní telefón.