Ich prioritný záujem vyvolali štrukturálne reformy a deficity niektorých krajín.

"Dôsledky prípadného ďalšieho posilňovania eura budú zanedbateľné," znelo stanovisko rakúskeho ministra financií Karl-Heinza Grassera. Účastníci sa otázke spoločnej meny nevenovali viac ani napriek výzve skupiny G7, aby ekonómovia lepšie strážili kolísanie výmenných kurzov.

"Globálne ozdravenie pokračuje. To je to najdôležitejšie," vyjadril sa ďalej rakúsky minister. Zároveň dodal, že kauza 40-% posilnenia eura voči doláru od januára 2002 bola dosiaľ až nadmerne prediskutovaná a netreba jej teda venovať toľkú pozornosť.

Diskusia ministrov financií sa niesla najmä v znamení rozpočtových plánov. Ministri varovali predovšetkým Francúzsko, aby prejavilo viac úsilia a dosiahlo tak do roku 2005 pokles svojho rozpočtového schodku pod vyžadované 3 % HDP. Do rany sa dostalo aj Taliansko a jeho pretrvávajúci problém znižovania dlhu, rovnako ako plánovaná dôchodková reforma.

Ďalšou dôležitou záležitosťou bolo Švajčiarsko, ktoré ministri vyzvali k urýchlenému schváleniu a podpísaniu daňovej kooperácie. EÚ by tak konečne mohla aplikovať nové a dlho očakávané pravidlá v boji proti daňovým podvodníkom. Premiér Luxemburska Jean-Claude Juncker sa však postavil na stranu svojho suseda. "Švajčiarsko je nezávislou krajinou a EÚ to musí zobrať na vedomie," povedal.

Informovala o tom agentúra Reuters.