Rumsfeld: Som pristarý, aby som niečo ľutoval

Donald Rumsfeld (1932) je veterán americkej politiky. Vstúpil do nej pred viac ako 40 rokmi.


Americký minister obrany Donald Rumsfeld pre SME o vojne v Iraku, presunoch amerických jednotiek na Východ a starej a novej Európe Mal 30 a prvý raz ho zvolili do Kongresu. Veľmi rýchlo sa šplhal hore, až do Bieleho domu, kde si ho zobral prezident Nixon. Na čas potom odišiel z Washingtonu do Bruselu a zastupoval Ameriku ako veľvyslanec pri NATO. Mnohí vtedy hovorili, že zbiera medzinárodné skúsenosti, aby mohol zaútočiť na Biely dom. Pri Fordovi sa stal najmladším ministrom obrany v americkej histórii. Keď však potom Ford prezidentské voľby prehral s demokratom Jimmym Carterom, Rumsfeld urobil čosi, čo sa vo Washingtone len tak nevidí. Odišiel. Na 25 rokov sa stiahol z politiky, niekoľko rokov sa venoval biznisu. Bol veľmi úspešný. Pokúšal sa síce kandidovať za republikánov na prezidenta, zakaždým však prehral s ďalším veteránom - Georgeom Bushom seniorom. Zdalo sa, že si už len bude vychutnávať blížiacu sa sedemdesiatku. Vtedy ho však oslovil Dick Cheney a zavolal ho do vlády Busha juniora. Odvtedy je ministrom obrany.Prišiel do miestnosti a všetci stíchli. Obišiel stôl a všetkým podal ruku, potom si sadol a povedal: Vedľa mňa sedia samí diplomati, len či dokážem byť diplomatický aj ja. Americký minister zahraničia DONALD RUMSFELD poskytol rozhovor, až na jednu výnimku, skupine novinárov z novej Európy. Denník SME bol ako jediný zo Slovenska pri tom. Donald Rumsfeld bol dokonca možno až príliš diplomatický. Starý a skúsený reportér agentúry Reuters s motýlikom pod krkom, ktorý s ním pricestoval z Ameriky, nakoniec poznamenal: Bol to nový Rumsfeld.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Ako to dnes vyzerá v Iraku?

„Hlavné boje sa skončili. Bitky s teroristami a zvyškami Saddámovho režimu ale pokračujú. A intenzita týchto akcií sa mení. Raz je to každý deň, inokedy sa to na čas upokojí. Je to nebezpečné miesto. Veľa sa tam ale zmenilo. Otvorili sa školy, fungujú nemocnice, Irak bude mať športovcov na olympiáde."

Vidíte šancu, že sa v Iraku situácia upokojí a znormalizuje?

„Majú pred sebou nesmierne ťažké veci. Musíme vyhútať, ako im odovzdať suverenitu. Ako zjednotiť jednotlivé skupiny a skupiny v tých skupinách. Je to hlučné a chaotické. Majú však za sebou desaťročia bez politického kompromisu, desaťročia pod krutým diktátorom a v zlej ekonomickej situácii. To si žiada čas. Rovnako, ako to bolo u nás, a nie tak dávno vo vašich krajinách."

SkryťVypnúť reklamu

Nie ste z vývoja v Iraku sklamaný? Nemrzí vás, že akciu v Iraku nepodporili všetci vaši európski spojenci?

„Môj pohľad na život je jednoduchý: krajiny majú robiť len to, čo chcú. Je to na nich a musia potom niesť následky. Sme ľudia a robíme vlastné rozhodnutia."

Niektoré krajiny vás v Iraku podporili, iné nie. Vás to nemrzí?

„Oceňujem politickú a osobnú odvahu ľudí, ktorí poslali svoje jednotky do Iraku a pomáhajú v globálnom boji proti terorizmu. Je to veľká vec. Keby som bol napríklad v Poľsku, povedal by som: rozmýšľame podobne, zhodujeme sa. A keby som bol v krajine, ktorá nás nepodporila? Je to ich vec. Sú suverénni."

Kto teda teraz rozhoduje o začiatku akcie: Aliancia alebo budete naďalej vytvárať koalície ochotných?

„Takéto koalície tu boli vždy. Krajiny totiž majú svoje vlastné záujmy. Myslím si, že krajiny majú robiť, čo chcú..."

SkryťVypnúť reklamu

...bez obmedzení? Neexistuje podľa vás nejaký právny rámec, zmluvy, kódex správania?

„Každá krajina má robiť to, čo považuje za správne a potom s tým musí žiť. Buď je potom na to hrdá, alebo menej hrdá. Každá krajina ma inú históriu, inú politickú situáciu, inak sa na veci pozerá. Prekáža mi to? Do pekla, nie. Každé ráno sa zobudím a beriem svet taký, aký je. Prečo sa tomu bránite? To je realita. Vy, novinári, tiež píšete rôzne veci o rovnakých udalostiach. Máte vlastný pohľad - a rovnako fungujú aj krajiny."

Pred rokom ste za najvážnejší dôvod pre akciu v Iraku považovali zbrane hromadného ničenia. Dodnes sa nenašli. Zmenili ste názor?

„Minulotýždňové vystúpenie bývalého šéfa amerických inšpektorov Davida Kaya, tohtotýždňového šéfa CIA Georgea Teneta a moje vystúpenie pred Kongresom sa v mnohom zhoduje: všetci hovoríme, že sme na správnej ceste a v Iraku sa oplatí hľadať zakázané zbrane. Už sme veľa zistili, čo sa tam dialo. Nenašli sme však veľké sklady. Budeme pokračovať."

SkryťVypnúť reklamu

Ako dlho ešte budete musieť zostať v Afganistane a Iraku?

„Vždy sa modlíte, aby to nebolo príliš dlho. Je to také zložité a neprirodzené. Na druhej strane sa však modlíte, aby ste mali dosť trpezlivosti a správny odhad, aby ste neodišli príliš skoro. Je to ako keď učíte dieťa bicyklovať sa. Držíte ho pod sedadlom a bežíte za ním. Viete, že keď ho pustíte, môže padnúť, na druhej strane však viete, že keď ho nepustíte, budete mať štvorročné decko, ktoré sa stále nevie bicyklovať."

Vidíte aspoň svetlo na konci tunela? Z vojenského hľadiska.

„Nie je to vojenský problém. Je to o celej spoločnosti. Je to o tajných službách, peniazoch, je to súboj ideí. Vojna proti terorizmu bude dlhá. Radikálne názory tu naďalej sú. Snaha zabíjať nevinné ženy, mužov a deti je reálna. Niekto ju podporuje, niekto financuje. Hrozba, ktorú predstavujú, je veľká a vážna."

SkryťVypnúť reklamu

V akom štádiu je sťahovanie amerických vojenských základní na Východ?

„Dva a pol roka skúmame, ako by sa naša armáda mala prispôsobiť požiadavkám 21. storočia. Je to celkom zložitý proces, určite to nebude rýchla záležitosť. Skôr otázka desaťročia."

Rozhodlo sa už, kde a koľko ich bude? Najčastejšie sa hovorí o Poľsku, Rumunsku a Bulharsku.

„Nie, ešte sa nerozhodlo. Stále niekde čítam, že sa už rozhodlo. Mladí úradníci možno hovoria, že to tak je. Ale môžem vás uistiť, že nemajú pravdu. Prezident ani ja sme ešte nerozhodli."

Prečo?

„Bolo by výborné, keby to bolo jednoduché, ale nie je. Táto zmena bude najväčšou zmenou amerických ozbrojených síl od konca druhej svetovej vojny."

O čo vám vlastne ide?

„Otázka stojí takto: Potrebujeme mimo územia Spojených štátov, s technikou, ktorú dnes máme k dispozícii, toľko jednotiek? Nemôžeme niektoré z nich vrátiť späť do Ameriky? V prípade potreby by sme ich totiž vedeli nasadiť rovnako, ako keby boli na mieste. V skutočnosti by boli v niektorých prípadoch dokonca ešte použiteľnejšie a flexibilnejšie, ako keď sú na misii. Zo statickej obrany konca studenej vojny sa musíme zmeniť na dynamickú a aktívnejšiu silu. Musíme byť schopní použiť naše sily nielen na miestach, kde máme základne. Americkí občania jednoducho nebudú chcieť z daní platiť armádu, ktorá dokáže chrániť vždy len jednu krajinu. Musíme sa vedieť rýchlo presunúť na miesto, kde je problém, a netvrdnúť na miestach, kde už problémy nie sú."

SkryťVypnúť reklamu

Ako si to predstavujete?

„Neplánujeme veľa nových základní. Budeme mať však rôzne typy. Niektoré budú len miestami na cvičenia, niektoré budeme môcť využiť opakovane. Ide však hlavne o to, že dnes môžeme robiť efektívnejšie s menším počtom ľudí aj techniky. Na akciu, na ktorú sme v minulosti potrebovali 100 ľudí, nám teraz stačí 60. Vďaka technike a komunikáciám môžu zvyšní 40 zostať na základni v Amerike a fungovať odtiaľ. Inteligentná bomba je dnes schopná urobiť robotu, ktorú predtým robilo osem hlúpych bômb. Jednoducho, nepotrebujete osem inteligentných bômb na robotu ôsmich hlúpych. Stačí vám jedna. A rovnaké je to aj pri tankoch, lietadlách, a dokonca aj ľuďoch. Namiesto počtu nám ide o účinnosť."

Na základe čoho sa rozhodujete, kde budú nové základne?

SkryťVypnúť reklamu

„Musíme nájsť miesta, kde nám umožnia robiť, čo je potrebné. Nemá zmysel, aby ste boli niekde, kde vám nedovolia sa hýbať, ako chcete. Alebo budú vyžadovať, že ak chcete urobiť A alebo B, musíte urobiť C a D. To je problém. A dôležité je tiež, aby ste boli na mieste, kde vás ľudia chcú. Nechceme mať naše jednotky na miestach, kde nás nechcú. Je to zlé pre vojakov, ich rodiny. Hľadáme miesta, ktoré sú pohostinné a s ktorými máme dobré skúsenosti."

V Nemecku má Amerika najväčšie základne v Európe. Veľa sa o sťahovaní hovorí a mnohí majú pocit, že je to odplata za postoj kancelára Schrödera k vojne v Iraku. Je to tak?

„Z predchádzajúcich odpovedí musí byť jasné, že to nemá nič spoločné s minulosťou. Je to len o budúcnosti. To je jednoducho fakt. Faktom je ale aj to, že Nemecko či Kórea, kde máme veľa vojakov, budú súčasťou presunov a zmien."

SkryťVypnúť reklamu

Sme tu z krajín, ktoré boli satelitmi alebo dokonca patrili Sovietskemu zväzu. Je pre nás preto veľmi dôležité, ako sa pozeráte na vzťahy s Ruskom. Ako?

„Je to veľká a dôležitá krajina. V niečom súhlasíme, v niečom celkom, pochopiteľne, nie."

Považujete snahu Európskej únie vytvoriť vlastnú armádu za hrozbu pre NATO?

„Myslíte, že je jasné, že to naozaj chcú?"

Nemyslíte si, že je to vážne?

„Celý môj život sa objavujú krízy medzi Amerikou a Európou. Vždy sa však urovnajú a veci sa upokoja. Ak by to bolo celý čas absolútne hladké, buď by to znamenalo, že svet sa nemení. A my vieme, že svet sa mení, a preto sa musia meniť aj inštitúcie a vzťahy. A to škrípanie, ktoré znovu a znovu počujeme, je len dôkazom, že sa snažíme prispôsobiť sa zmenám a riešiť problémy. Druhá možnosť, prečo by sme nepočuli škrípanie, je stagnácia. Bol by to dôkaz, že ide o inštitúciu, spojenectvo, ktoré umiera. Napätia prichádzajú a odchádzajú."

SkryťVypnúť reklamu

Napriek tomu dnes Amerike strašne veľa ľudí v Európe neverí. Také zlé to už dávno nebolo.

„To tu už bolo. Život ide ďalej. Keby sa na nás pozerali rozumní ľudia z Marsu, videli by, že krajiny Severnej Ameriky a Európy vyznávajú v princípe rovnaké hodnoty."

Prečo ste teda pred rokom povedali, že tu je stará a nová Európa? Ľutujete to teraz?

„Som príliš starý, aby som niečo ľutoval. Neľutujem."

Ako k tomu vôbec došlo?

„Novinári na mňa pred rokom tlačili: Európa je proti vám, Európa chce to a tamto. Och, Pane, a pritom to bolo len Francúzsko a Nemecko. Uvedomil som si, že ľudia to majú popletené. Keď niečo hovorí krajina alebo dve, neznamená to, že to hovorí Európa. 24 z 26 krajín aliancie sa zapojilo do akcie v Afganistane alebo Iraku. Keď som bol veľvyslancom pri NATO, mali sme v aliancii 15 krajín. Hovorili sme vtedy o rozšírení a ja som rozmýšľal: toto je staré NATO a tí noví to bude nové NATO. Staré NATO, nové NATO. A z toho vznikla stará a nová Európa. Európa možno nie je nová, ale je iná. Mal som teda povedať iná a neiná Európa. A pre toto som sa stal takmer ľudovým hrdinom."

SkryťVypnúť reklamu

Autor: Mníchov

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 703
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 528
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 15 861
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 734
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 002
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 793
  7. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 8 341
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 513
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu