O čom sa dá písať vo februári, ak nie o legendárnej Februárke - ulici, ktorá zostane dlho v srdci a mysli nás, čo sme ju zažili. I keď sa teraz volá Račianska.
Februárka logicky vyplynula z Víťazného februára, a preto sa tam usadil aj jeden z najdôležitejších úradov bývalého režimu. Objaviť v listovej schránke pozvánku na Februárku, to bolo priam rande s režimom, ktorý vtedy panoval. Prineste aj občiansky a uvidí sa, či zostanete aj naďalej občanom. Selekcie občanov na dobrých a zlých máme na starosti my.
Tak aj ja, spolu s občianskym preukazom, som sa na vyzvanie dostavil. Mal som šťastie, pozvanie prišlo za perestrojky, keď už červ pochybností nahlodával aj tých najzocelenejších.
Na vrátnicu ešte sám, a potom už len so sprievodom, aby som náhodou niekde nenakukol a neskazil si dojem.
Uviedli ma, usadili, a začali sa vypytovať na situáciu v divadle. Neviem, čo som za človeka, ale skrátka - po chvíľke sa to obrátilo a vypočúvať som začal ja. Oni, tí prísni, odmeraní ľudia, si začali predo mnou vylievať svoje ubolené srdiečka. Kde sa vzala, tu sa vzala, odrazu bola na stole vodečka, a oni spievali odušu. Otázky som kládol ja, odpovede boli vyčerpávajúce. Za všetkým sa skrývajú len ľudia. Aj kati majú ženu a deti. Odchádzal som ako spovedník, plný tajomstiev a ponechaný sám na seba. Vôbec sa mi neuľavilo, skôr naopak.
Uľavilo sa mi pri inej príležitosti a, zhodou okolností, tiež na Februárke. Chodil som tam pravidelne za svojím priateľom mäsiarom na kus reči a aj mäsa. Sedím v dobrom rozpoložení (práve sme vykostili) a odrazu to na mňa prišlo. Začala tŕpnuť ruka, zvieravý pocit pri srdci. Z posledných síl vytočím číslo Pavla Traubnera (vtedy ešte asistenta): „Paľko, zomieram," oznamujem stručne. A on: „Kde sa nachádzaš?" „Na Februárke u mäsiara." "Vydrž, o päť minút som tam!" A skutočne, o chvíľu dofrčal na svojom žigulíku v bielom plášti, vrhol sa na mňa, všetko, čo sa dalo, pomeral, a potom povedal vetu, na ktorú sa nedá zabudnúť: „Hovno ti je, a pamätaj si, pokiaľ žijem, nedovolím, aby si zomrel!"
Čo sa už dá po takej sugestívnej vete! A tak žijem, a spomínam na Februárku, ktorá mi vlastne zachránila život. Ktovie, čo je s chlapcami, čo si vylievali srdce? Isté je, že asistent je už dnes vážený profesor a Februárka je Račianska.
Aj ulice majú svoje osudy a premeny!
Váš stĺpček