Sprejom postriekaná fasáda historickej budovy rozčúli vari každého starostu mesta všade na svete. V Česku poslanci prijali návrh, že sprejerov možno nielen pokutovať, ale odsúdiť až na osem rokov väzenia, Senát im však tento návrh vrátil. V Malajzii zasa dostane sprejer rany palicou.

U nás sa grafity považujú za poškodzovanie cudzieho majetku. Slovenské železnice platia státisíce korún za čistenie vagónov od sprejov. Starostovia miest škody nevyčísľujú.

Grafity si však napriek odporu razia cestu k spoločenskému uznaniu. V západnej Európe dnes zažívajú dokonca novú vlnu záujmu. Začínajú sa predávať nohavice, šálky, taniere so vzormi grafitov. Vzbura sa čiastočne zmenila na módu.

Švajčiarske veľvyslanectvo v Londýne pozýva v týchto dňoch sprejerov postriekať všetky steny svojich podzemných garáží – je to súčasť jeho kultúrneho programu. „Grafity sú zaujímavou kombináciou politiky a umenia,“ tvrdí švajčiarsky veľvyslanec v Londýne.

„Grafity sú umenie,“ hovorí dvadsaťjedenročný bratislavský sprejer, ktorý si neželá byť menovaný. Sprejovať začal na školskú lavicu. Dnes sprejuje najradšej na vlaky, aby to spoločnosť dospelých šokovalo. „Robím aj na takzvaných legáloch. To je tvorba, ktorá ako jediná je konformnou spoločnosťou viac-menej tolerovaná.“ Má na mysli napríklad betónové steny a mostné konštrukcie. (puk)