Nepriaznivý stav sa dá pozorovať na úžitkových alebo iných typových vlastnostiach plemien, ktoré bývajú spleťou rozličných krížencov s neurčitým pôvodom. Nejeden chovateľ je pritom presvedčený, že práve takýto kŕdeľ mu zaručí vysoký úžitok pri minimálnych nákladoch. Holubiarstvu v niektorých prípadoch neprospieva ani honba za najvyšším ocenením na výstavách. Šľachtiteľskú prácu vo svojom chove podmieňuje prísnou a nekompromisnou požiadavkou na určitý exteriérový znak, čo vedie v konečnom dôsledku k celkovému úpadku daného plemena. Ako príklad uvediem moravského pštrosa, českého staváka či pražského krátkozobého letúna. Znepokojení chovatelia vyzývajú preto k zladeniu exteriérových, úžitkových a letových, prípadne aj hlasových vlastností holubov. Pokiaľ sa nezmení hodnotenie, asi nebudeme v tejto oblasti napredovať.
Pokrok v plemennom kŕdli neraz degraduje aj to, že k zootechnike chovu sa pristupuje paušálne pri všetkých plemenách s výnimkou poštových holubov - tie si zachovávajú a dokonca vylepšujú letové a orientačné vlastnosti. Prehliadať nemožno ani výsledky skupiny holubiarov, ktorí svoj chov nevnímajú len ako zdroj lahodného mäsa, ale aj ako zábavu.
Ing. PETER ORSZÁG