Invalidného mladíka 25-ročného Martina pred časom rodina vyhodila z domu. V pondelok ho doviezli do nemocnice policajti. Zrejme príde o časť oboch chodidiel, nohy mu omrzli na ulici.
„Tento pacient u nás bol už opakovane. Prvýkrát sme ho tu mali vlani pre popáleniny, ktoré si podľa všetkého zavinil sám. Druhýkrát prišiel v decembri s omrzlinami. Postihnuté mal vtedy, našťastie, iba koncové články prstov. Preliečili sme ho a po prepustení ho odniesla sanitka na miesto trvalého bydliska. Do bytu ho však príbuzní pustiť nechceli," hovorí primár Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Nemocnice Košice-Šaca MUDr. Karol Sopko.
Matka sa na sanitkára a zdravotnú sestru vykričala, aby jej syna odviezli preč. „Sanitka potom s pacientom obiehala mesto - boli na mestskom úrade i polícii. Napokon ho predsa len odviezli domov. No neprešiel ani mesiac a pacienta tu máme s omrzlinami znova, tentoraz v oveľa horšom stave."
Mladík trpí neurologickým postihnutím a má čiastočne ochrnuté dolné končatiny. „Hojenie omrzlín sťažuje nervové postihnutie pacienta. K amputácii je potrebné pristúpiť čím skôr, aby sa predišlo zápalu," vysvetľuje Sopko.
Pacient bude musieť stráviť v nemocnici minimálne dva týždne. Liečba je pomerne finančne náročná, náklady na hospitalizáciu, špeciálny zdravotný materiál, lieky a operáciu budú predstavovať 100- 120-tisíc korún, ak sa nepridružia vážnejšie komplikácie. No o niekoľko dní môže byť preliečený pacient opäť v nemocnici.
„Podľa všetkého sa po prepustení nebude mať kam vrátiť," podotýka primár. Kladie si však otázku, ako to, že nešťastie mladého muža kompetentní už celé týždne prehliadajú. Keďže je zdravotne postihnutý, mal by poberať sociálne dávky a úradníkov by malo zaujímať, ako sa s nimi nakladá.
Pomôcť nevie ani Červený kríž, arcidiecézna charita či sociálny odbor na magistráte - prístrešok pre bezdomovcov v Košiciach nie je.
„Mladík je vzhľadom na svoje postihnutie odkázaný na starostlivosť inej osoby. Pohybuje sa ťažko aj s barlami, ľudia ho bežne videli na ulici doslova sa plaziť. Jeho situácia je zjavne bezvýchodisková a, žiaľ, takýchto prípadov nám pribúda. Na klinike čoraz častejšie ošetrujeme bezdomovcov, ktorí sa nemajú kam vrátiť. Momentálne tu máme ešte jedného s omrzlinami," poznamenáva primár Karol Sopko.
Sám Martin má jasnú predstavu o tom, kde skončí po prepustení z nemocnice. „Pôjdem naspäť, vonku. Rodičia ma nechcú," hovorí ťažko artikulujúc mladý muž. Prečo, to vraj nevie.
Martin má jedenásť súrodencov. „Nikto ma nechce," dodáva. Chcel ísť niekam do ústavu, no ako sa čosi také vybavuje, nemá ani len potuchy.
JAROSLAVA GAJDOŠOVÁ
