Budovou katalánskeho statku, kde sa kedysi George Orwell zotavoval zo strelného zranenia na krku, sa stále preháňajú mohutné krysy, ale inak nič iné náhodnému návštevníkovi nepripomína, že práve tu sa začala rodiť autorova strhujúca vízia totalitnej budúcnosti sveta, ako ju popísal v diele so strohým názvom 1984.
Zahraničných turistov, čo zavítajú na severovýchod Španielska dnes, zaujme skvostná architektúra, nádherné pláže, úžasné hory a pulzujúci nočný život. Nie však hrôzy, ktoré tu prežíval George Orwell.
Pôvodne sem prišiel na polročný pobyt, ale potom ho to tu vtiahlo do krvavej občianskej vojny. Bola to skúsenosť, ktorá mu pomohla stať sa presvedčeným stúpencom osobných, individuálnych slobôd. Slávny autor 1984 a Farmy zvierat sa práve tu stal svedkom náhlych zmiznutí, tvrdej cenzúry a krvavých represií ľavicových oddielov, ktorým padli za obeť tisícky ľudí. Táto skúsenosť zasiala v Orwellovi semeno jeho zlých snov, ktoré neskôr zachytil vo svojich najslávnejších knihách.
„To bol zrejme zárodok jeho románu 1984. Teror, nutnosť skrývať sa aj na uliciach, cenzúra," hovorí orwellovský odborník na Barcelonskej univerzite a kurátor výstavy o Orwellových španielskych skúsenostiach Miquel Berga.
„Žiť v totalitnom štáte, a v tomto prípade na úteku pred komunistami, to bolo pre Orwella ako zjavenie." Zdá sa, že práve pobyt na tomto statku v Španielsku inšpiroval Georgea Orwella, aby použil v románe 1984 krysy na obraz posledného mučenia.
George Orwell prišiel do Španielska po Vianociach roku 1936. Mal tridsaťtri a bol idealista, pripravený - možno aj veľmi horlivo - obetovať svoj život v boji proti fašistickým jednotkám, ktoré viedol generál Franco. Asi po pol roku Orwell z krajiny utiekol. Bol zranený, rozčarovaný. Zážitky z tohto pobytu zaznamenal v knihe Hold Katalánsku. Teraz, sto rokov po jeho narodení, oslavuje Katalánsko jeho víziu, jeho hold tomuto regiónu, výstavou nazvanou Cesta do vojny - George Orwell v Katalánsku a na aragonskom fronte.
Keď ho na fronte postrelili, vrátil sa do klaustrofobického mesta s atmosférou, ktorá sa ponášala na tú, čo sa vznášala okolo Winstona Smitha, hrdinu románu 1984. „Vo vzduchu bolo cítiť čudné zlo - atmosféru podozrievania, strachu, neistoty a nenávisti. Neustály matný pocit strachu, vedomia akejsi zlej veci, ktorá nepretržite hrozila," napísal v knihe Hold Katalánsku. „Nešlo o to, čo som urobil či neurobil. Nebolo to nejaké sprisahanie zločincov, ale vláda teroru," povedal spisovateľ.
Hold Katalánsku je teraz považovaný za jeden z jeho najväčších literárnych úspechov a za jednu z najlepších úvah o vojne. „Táto kniha je mimo politiky. Orwell poprvýkrát dokázal zvládnuť to, čo bolo jeho veľkým cieľom, zlúčiť politické idey a umenie," hovorí Berga.
V regióne, o ktorom Orwell písal, ho však mnohí považovali za paranoidného antikomunistu, a nie za prorockého vizionára budúcich hrôz. A Berga verí, že sa to zmení: „Pre ľavicovo zameraných Španielov bolo veľmi ťažké, aby prijali taký kritický pohľad na komunizmus, pretože naša životná skúsenosť vraví, že okolo komunistov sa sústredila opozícia voči Francovi."
Za Franca, ktorý vládol v Španielsku až do smrti v roku 1975, cenzúra z knihy Hold Katalánsku vyškrtala väčšinu kritických poznámok proti fašizmu, takže vydanie z roku 1970 nie je vyvážené ako pôvodné práce, pripomína Borga. Necenzurované vydanie vyšlo v Španielsku až roku 2002.
Autor: TOM ASHBY