Ruskí archeológovia objavili 500 kilometrov za polárnym kruhom doklady o prítomnosti ľudí, ktorí tam lovili zver dávno pred vyvrcholením poslednej doby ľadovej. Nálezy v údolí severosibírskej rieky Jana sú staré 30 000 rokov a posúvajú tak prvé známe osídlenie oblasti za polárnym kruhom v Ázii zhruba dvojnásobne do minulosti.
Zaslúžil sa o to deväťčlenný tím na čele s Vladimirom Pitulkom z Ústavu histórie materiálnej kultúry Ruskej akadémie vied v Sankt Peterburgu. Výsledky uverejnil v časopise Science.
Pri južnom okraji delty, ktorou sa Jana vlieva do Mora Laptevovcov, našli vyše 300 kamenných nástrojov na rezanie, sekanie, škrabanie a kopanie. Okrem toho kosti z mamuta, srstnatého nosorožca, soba, divého koňa, bizóna, pižmoňa, vlka, polárnej líšky, hnedého medveďa, jaskynného leva, zajaca a soboľa. Najcennejšie sú však tri predné časti loveckých oštepov so zošikmenými koncami, dve z mamutieho kla, jedna z rohu nosorožca a šidlo, či bodec z vlčej kosti so zárezmi. Kosti vedci datovali na približne 30 000 rokov.
Zachované čiastočky peľu ukazujú, že oblasť bola vtedy bujne zatrávnenou stepou s ostrovčekmi smrekovcov a briez.
Nálezy pri Jane oživujú aj diskusiu o prvom osídlení Ameriky. Posilňujú teóriu, že k nemu došlo zo severozápadu z východnej Sibíri cez dočasný suchozemský most v oblasti dnešného Beringovho prielivu. Ľudia od Jany to ešte mohli stihnúť.
Predné časti oštepov od Jany pripomínajú obdobné artefakty dosiaľ najstaršej známej spoľahlivo doloženej americkej kultúry, ktorá sa začala rozvíjať pred 13 600 rokmi.
Lokalita pri rieke Jana je iba druhá, ktorá potvrdzuje, že ľudia eurázijský sever obývali ešte skôr ako pred 25 000 - 20 000 rokmi nastal vrchol doby ľadovej.
Autor: ZDENĚK URBAN pre SME
