Turecký premiér Recep Tayip Erdogan zatiaľ pomerne úspešne zvláda generálov, jazda na koni mu však až tak dobre nejde. Takto predvčerom spadol pri otváraní zábavného parku v Istanbule. FOTO- REUTERS
Turecko si opäť vylepšuje imidž a oslabuje vplyv armády v krajine. K prijatiu už siedmeho balíka právnych reforiem a čiastočnej amnestie pre Kurdov sa tureckí poslanci odhodlali predtým, ako odišli na letné prázdniny. Dotlačili ich k tomu dve veci: už v októbri zverejní Európska komisia správu o pokroku Turecka a na spadnutie je tiež vyplatenie pôžičky od Američanov. Zákony ešte musí podpísať prezident.
Amnestiu pre Kurdov pretlačili Američania, ktorí nie sú nadšení z prítomnosti tureckých vojsk na severe Iraku. Turci sú tam podľa svojich predstaviteľov pre to, aby zabránili separatistickým snahám Kurdov. Američania, ktorí využívali kurdské služby počas vojny so Saddámom, by sa radi vyhli konfrontácii medzi posilnenými Kurdmi a Ankarou, a preto na ňu tlačia, aby kurdský problém riešila civilizovane.
Čiastočná amnestia, ktorá sa netýka lídrov kurdských hnutí, má zabezpečiť, že Kurdi v severnom Iraku výmenou za beztrestnosť zložia zbrane a vrátia sa do Turecka. Potom by sa už Ankara nemohla vyhovárať na separatistov a zo severu Iraku by sa musela stiahnuť.
Hoci Turci to vehemente odmietajú, politickí pozorovatelia amnestiu dávajú do priamej súvislosti so snahou dostať sa k americkej pôžičke, ktorú Turkom Washington výrazne skresal, keď mu Ankara nepovolila otvoriť zo svojho územia severný iracký front.
Podľa tureckého spravodajského servera Zaman by navyše mali byť do 45 dní pripravené turecké jednotky, ktoré by v rámci mnohonárodných síl pomáhali Američanom udržiavať poriadok v Iraku. Vyslanie vojakov do Iraku je na jednej strane ďalším pokusom o zmier s Američanmi, na druhej poskytnutie „náplaste“ pre tureckých generálov, ktorí sa nemohli realizovať počas irackej vojny.
Práve ich sa najviac dotknú reformy prijaté tureckým parlamentom v stredu. Ich vplyv na chod krajiny sa totiž zmenší, tak ako to vyžaduje Európska únia. Národná bezpečnostná rada, v ktorej mali väčšinu, sa zmení z výkonného orgánu na poradný a na jej čele už bude stáť civil.
Podľa západných diplomatov citovaných agentúrou Reuters sa to vojakom nepáči. Armáda sa považuje za ochrancu tureckého sekularizmu a postarala sa o pád štyroch vlád s islamskými stranami. Fakt, že zákon obmedzujúci jej vplyv presadila vládna Strana spravodlivosti a rozvoja s islamskými koreňmi, musí byť pre tureckých generálov veľmi znepokojujúci.
JANA MIKUŠOVÁ
