obchádzala ľahká hrôza z prílevu nešťastných cudzincov. Katastrofické predstavy sa nesplnili.
Napriek tomu v Európe zostávajú tisíce Iračanov, ktorých domovina už nie je diktatúrou a žiadny imigračný úradník nie je schopný posúdiť, či sa klbko politických, ekonomických, sociálnych a citových pohnútok ich úteku z krajiny dá posvätiť slovom azyl.
Približne 900-tisíc Iračanov doteraz zotrváva v neistote, buď ako dočasní azylanti, alebo uprostred azylového konania. Mnohí sú v Iráne, Jordánsku a Sýrii, ale 225-tisíc z nich sa dostalo až do Európy.
Objavujú sa aj u nás - takmer vždy prechodne. Ich skutočným cieľom je Británia, Nemecko a Francúzsko.
Koncom mája Briti, Francúzi a Nemci spoločne požiadali OSN, aby začala lákať irackých žiadateľov o azyl v Európe naspäť do svojej rozbombardovanej krajiny. Londýn ponúkol každej rodine bezplatný návrat do vlasti a k tomu 3 000 libier.
Britský minister vnútra David Blunkett dokonca varoval, že ak nepôjdu „dobrovoľne“, bude musieť siahnuť k „prinúteniu“. „Nadovšetko chceme, aby sa práve tí mladí irackí muži, ktorí sa dokázali dostať až do západnej Európy, vrátili domov a pomohli rekonštruovať svoju krajinu,“ povedal pre BBC Blunkett.
Briti už o osude irackých utečencov pravdepodobne rozhodli. V iných krajinách ešte váhajú. Napríklad vo Švédsku žije v utečeneckých táboroch asi 6 000 Iračanov. Švédsky imigračný úrad vyčkáva, kým sa vykryštalizuje situácia v Iraku: „Situácia v Iraku je naďalej príliš neistá na to, aby sme tam mohli odmietnutých žiadateľov o azyl posielať.“
OSN odhaduje, že návrat domov by si vybralo až 500-tisíc Iračanov. Kto by dokázal zorganizovať takú mamutiu repatriačnú akciu, kým ešte v Iraku nefunguje základná infrašruktúra, zostáva tajomstvom.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) odhaduje predbežné náklady na repatriáciu na 120 miliónov dolárov. Ako prví by sa mali vracať utečenci z krajín susediacich s Irakom.
Utečenci sú pre Európu veľkým problémom. Zdá sa, že ani vojna v Iraku však nič nezmenila na trende z prvých mesiacov tohto roku: po dlhšom čase začal počet žiadateľov o azyl klesať.
V pozadí je zmena pomerov v Afganistane a teraz aj v Iraku, ale aj sprísnené opatrenia, potravinové lístky namiesto sociálnych dávok či hrozba rýchlej deportácie. Za prvý štvrťrok 2003 Európa zaznamenala šokujúci 16-percentný pokles utečeneckých žiadostí o azyl.
Európski politici sa radujú, že otázky imigračnej politiky, na ktoré verejnosť na Západe tak citlivo reaguje, sa zatlačia do úzadia. Nie všetci však veria, že iracký utečenecký príbeh je na konci.
Saddámove dcéry vraj chcú do Británie
Veľká Británia by takmer s istotou zamietla žiadosť, v ktorej by o azyl požiadala niektorá z dcér Saddáma Husajna, znelo nedávne vyhlásenie ostrovnej vlády. Britská vláda tak reagovala na mediálne špekulácie, podľa ktorých dve z troch Husajnových dcér - Raghád (35) a Ráná (33) - chcú utiecť z Iraku a nájsť útočisko vo Veľkej Británii.
Vláda v Londýne sa vyjadrila, že v takomto prípade nebude mať inú možnosť, než zvážiť akúkoľvek ich žiadosť o azyl. Dodala však, že ženy sa najprv budú musieť dostať do Británie, potom osobne podať žiadosť, a dokonca aj keby tak spravili, zrejme by ich s najväčšou pravdepodobnosťou Británia zamietla.
Raghád a Ráná utiekli spolu so svojimi manželmi do Jordánska v 90. rokoch, no napokon sa dali zlákať sľubmi a vrátili sa naspäť. Keď prišli do Bagdadu, Saddám dal ich manželov popraviť.
V Británii už žije jeden z Husajnových bratrancov Izzi-dín Muhammad Hasan al-Madžíd. Al-Madžíd utiekol z Iraku v roku 1995 a v roku 2000 mu Británia povolila zostať na jej území na neurčito. (tasr)
