Americkým vojakom by mali v udržovaní mieru v Iraku pomáhať mnohonárodné jednotky. FOTO - TASR/AP

gtonu spravovať jeden z irackých okupačných sektorov.

Úspech pri tejto misii by mohol znamenať, že Poľsko sa dostalo do vybranej spoločnosti štátov spoluurčujúcich svetové dianie. Neúspech by, naopak, zdôraznil, že na splnenie podobných ambícií nestačí iba odvaha a sebavedomie, ale napríklad aj výkonná ekonomika.

Pod poľským vedením by mala v Iraku pôsobiť celá divízia, ktorú by tvorilo okolo 7000 vojakov z rôznych krajín. Hovorca poľského ministerstva obrany hovoril dokonca o desiatkach štátov, ktoré sú ochotné vyslať vojakov či aspoň misiu finančne podporiť. Plánovaný stav však ešte vždy nie je naplnený, ponúkaných jednotiek je menej, než sa počítalo.

Vojaci pod poľským vedením pritom majú zaisťovať územie piatich pôvodných irackých provincií medzi Bagdadom a Basrou rozlohy 80-tisíc kilometrov štvorcových. Poľská zóna je politicky veľmi citlivou oblasťou obývanou irackými šíitmi a patria do nej aj najposvätnejšie miesta šíitov Nadžáf a Karbala.

Poliaci vyšlú do svojej zóny 2200-člennú zmiešanú brigádu. Ide prevažne o bojové jednotky, mechanizovaný prápor podporovaný výsadkármi a bojovými helikoptérami. Súčasťou je aj vlastná poľná nemocnica.

Poľskí dôstojníci budú tvoriť necelú polovicu štábu mnohonárodnej divízie, ktorá sa hlavne v otázkach zásobovania, plánovania, prieskumu a rozviedky bude opierať o prostriedky NATO.

Väčšina poľskej jednotky by sa mala do Iraku premiestniť v júli. Pred týždňom už do Iraku priletela jednotka poľských chemikov a zásobovačov, ktorá má pripraviť pôdu pre príchod ostatných.

Okrem Varšavy vyšle do poľského sektora najviac vojakov Ukrajina. Jej parlament schválil 4. júna vyslanie až 1800 vojakov, prví z nich by mali do Iraku vyraziť vo štvrtok.

Slovenská vláda plánuje vyslať do Iraku 85 ženistov, ktorí by sa starali hlavne o odmínovanie. Vyslanie jednotky však ešte musí schváliť parlament. Ak sa tak stane, môžu slovenskí vojaci do Iraku odcestovať na konci júla.

Maďarská vláda pôvodne uvažovala o vyslaní bojovej jednotky 300 vojakov alebo ženistov, neskôr o vyslaní rovnako veľkej zdravotnej jednotky. To však narazilo na odpor opozície, ktorá s ohľadom na nálady maďarskej verejnosti účasť krajiny na vojne v Iraku vytrvalo odmieta. Naši južní susedia nakoniec vyšlú do Iraku maximálne tristočlennú prepravnú jednotku, ktorá sa bude podieľať na zásobovaní mierových síl a na distribúcii humanitárnej pomoci. Ochranu prepravnej jednotky bude zabezpečovať jednotka obrnených transportérov.

Bulharsko sa zaviazalo vyslať mechanizovaný prápor. Rumunsko chce do Iraku vyslať celkom 600 vojakov, do poľského sektora však pôjdu iba ženisti. Väčšia časť Rumunov vrátane pešieho práporu a vojenských policajtov bude pôsobiť v britskom sektore. Stočlenná jednotka dorazí aj z Litvy.

Včera oznámilo aj Rusko, že do poľskej zóny vyšle bližšie neurčený počet vojakov, ktorí by však nemali priamo podliehať poľskému veleniu.

Poľsko zažilo pri zariaďovaní svojej zóny aj niekoľko sklamaní. Najväčším bolo, keď do poľskej zóny svojich vojakov odmietlo vyslať Nemecko. Nesplnili sa ani nádeje na solidaritu višegrádskych alebo postkomunistických krajín. Česko, napríklad, už do Iraku vyslalo poľnú nemocnicu a jednotku vojenskej polície v maximálnej sile 400 vojakov, tí však budú pôsobiť v britskom sektore.

Kto čo sľúbil do poľského sektora v Iraku

Poľsko 2200 vojakov

(mechanizovaný prápor, výsadkári, helikoptéry, poľná nemocnica)

Ukrajina 1800 vojakov

Bulharsko 500 vojakov

(mechanizovaný prápor)

Maďarsko 300 vojakov

(prepravcovia a ich ochrana)

Rumunsko 150 vojakov (ženisti)

Litva 100 vojakov

Slovensko 85 vojakov (ženisti)

Dánsko asi 10 dôstojníkov

Rusko zatiaľ neurčený počet vojakov