Prezident nariadil "ukončenie výnimočného stavu z dôvodu vážnych vnútorných občianskych nepokojov v provinciách Chimborazo, Tungurahua, Cotopaxi, Pichincha, Pastaza a Imbabura," uvádza sa vo výnose, ktorý prezidentská kancelária vydala po 13 dňoch občianskych protestov.
Ekvádorské Národné zhromaždenie začalo v sobotu zasadnutie, ktorého jediným bodom programu je diskusia o vyslovení nedôvery prezidentovi Lassovi. Predseda Národného zhromaždenia Virgilio Saquicela zvolal stretnutie po tom, čo oň v piatok požiadala najmenej tretina poslancov argumentujúcich vážnou vnútropolitickou situáciou.
Podľa stanov parlamentu sa zasadnutie, na ktorom sa rokuje o odvolaní prezidenta, musí zvolať do 24 hodín od podania návrhu. Po rozprave musí parlament hlasovať do 72 hodín. Za jeho odvolanie sa musí vysloviť dvojtretinová väčšina, teda 92 zo 137 poslancov. Lasso však môže zákonodarný zbor rozpustiť a vypísať nové voľby.
Tisíce pôvodných obyvateľov Ekvádoru a ďalších nespokojných skupín obyvateľstva tejto juhoamerickej krajiny protestujú proti vysokým cenám pohonných hmôt. Prezident Lasso vodcov tohto protestného hnutia obvinil zo snahy vyvolať v štáte chaos a zosadiť ho z funkcie.
Ako informovala agentúra AFP, demonštrácie, pri ktorých boli po celom území krajiny zabarikádované cesty, stáli ekvádorskú ekonomiku desiatky miliónov dolárov. Pri potýčkach s políciou, ku ktorým počas protestov dochádza, prišlo o život šesť osôb a desiatky ľudí sa zranili.
Protesty zvolala vplyvná Konfederácia domorodých národov Ekvádoru (Conaie), ktorej sa pripisuje podiel na zvrhnutí troch prezidentov v rokoch 1997 až 2005. Protestné zhromaždenia a pochody sa konajú v situácii, keď má čoraz viac Ekvádorčanov problém vyjsť s peniazmi. K Indiánom, ktorí tvoria viac ako milión zo 17,7 milióna obyvateľov Ekvádoru, sa pridali aj študenti, robotníci a ďalší, ktorí majú ekonomické problémy.
Ekvádor, ktorý je producentom ropy, je zasiahnutý rastúcou infláciou, nezamestnanosťou a chudobou, čo ešte zhoršila pandémia koronavírusu.
