Tibor Somogyi

O fotografiu sa zaujímam od svojich trinástich rokov. Ako skoro každý fotoamatér, spočiatku som používal sovietsku fototechniku – dnes už legendárny aparát značky Smena M8 –, neskôr som sa stal hrdým majiteľom plnoautomatického kompaktu značky Hanimex.

Mojou prvú zrkadlovkou bol ruský Zenit. Ako Šamorínčan som fotil hlavne okolité lužné lesy, živočíchov a, samozrejme, Dunaj. V roku 1994 som strávil sedem mesiacov v USA a pod vplyvom nadobudnutých skúseností som sa po návrate pustil do podnikania – a to v oblasti reklamy a propagácie. Samozrejme som neuspel – takže mi zostalo fotenie svadieb a iných slávnostných udalostí.

Prvé skúsenosti s novinárskou fotografiou som získal ako externý spolupracovník týždenníka IFI a mesačníka Új Nő. Zlom nastal v roku 1996, keď som sa stal fotoreportérom denníka Új Szó. Bola to nová výzva – ako dokumentarista inak vnímate ľudí, udalosti, musíte byť stále „v bojovej pohotovosti“. Žijete a pracujete pod vyšším tlakom, ale máte tú možnosť „zviditeľniť“, vizualizovať osudy, pocity ľudí – a to kompenzuje dlhé služobné cesty, „nasadenie“ v rizikových situáciách.

Počas svojej amatérskej a profesionálnej kariéry som mal možnosť navštíviť skoro všetky krajiny Európy a časť zámoria. Prežil som aj niekoľko trapasov, ako napríklad ten z fotenia prestížneho stolnotenisového turnaja v Galante. Používal som obrovský blesk, ktorým sa mi podarilo vyradiť z hry čínskeho hráča. Turnaj okamžite prerušili– sám som bol z toho šokovaný – a vyhodili ma zo športovej haly.